Lenka Lukačovičová (Ne)rozhodujúce okamihy

Termín: od 16.6.2020 do 29.8.2020

Lenka L. Lukačovičová – (Ne)rozhodujúce okamihy

Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne
Palackého 27, 91101 Trenčín

Vernisáž/sprístupnenie výstavy: 16. 6. 2020 o 17.00 hod.

Trvanie výstavy: 16. 6. – 29. 8. 2020

Kurátorka: Marianna Brinzová

(Ne)rozhodujúce okamihy je výstavný projekt autorky Lenky L. Lukačovičovej (*1987) zahŕňajúci časozbernú sériu analógových fotografií a autorský zin. Názov vychádza z fotografického termínu (ang. „Decisive Moment“), o ktorý sa autorka opiera, keď uvažuje nad tým, či okamih zachytenia snímky musí byť nutne jedinečným, rozhodujúcim. Odpoveď hľadá prostredníctvom vrstvenia fotografického záznamu opakujúcich sa situácií z domáceho a vonkajšieho prostredia. Volí pomerne citlivý jazyk, ktorým zachytáva (ne)obyčajné momenty plné vážnosti, ale aj situačnej irónie.

Séria nadväzuje na Lukačovičovej staršie cykly, v ktorých komentovala aktuálne spoločenské dianie i osobný život, ale v prvom rade si kládla otázku, či performance vzniká pre fotografiu alebo sa samotný tvorivý prístup fotografa môže stať performanciou. Tento záujem o fotografiu a jej vzťah k performance ostáva pre autorku naďalej príznačný, mení sa len námet. Osvojuje si novú rolu – rolu matky, ktorá sa bezprostredne projektuje aj do jej umeleckej produkcie. Ako žena – umelkyňa sa so zmenou statusu vyrovnala po svojom, nachádzaním poetiky v každodenne opakujúcich sa situáciách, v ktorých môžeme vnímať citlivosť drobných nuáns. Fotí seba a svoju malú dcéru, ako aj situácie, ktoré ju sprevádzajú dennou rutinou počas pobytu doma alebo vonku na prechádzkach. Od vlastného, osobného a intímneho rozmeru záznamov prechádza ku všeobecnému, bežnému zobrazeniu, s ktorým sa dokážeme identifikovať i my. Bez prikrášlenia zachytáva pozitívne i negatívne stavy/pocity žien (nielen matiek), ktoré umocňuje aj spôsobom zachytenia, keď samú seba uvádza do dvojitej role – predlohy/modelu a zároveň autorky diela. Fotografie tematicky vrství, čím medzi nimi vytvára ďalšie vzťahy a významy, ktoré nám umožňujú viac čítaní naraz. Sériu môžeme vnímať aj ako akúsi formu vizuálneho denníka, ktorý v sebe ukrýva nielen aspekt rutiny, ale aj jedinečnosť momentov.

Výstava (Ne)rozhodujúce okamihy obsahuje časť série analógových fotografií, ktoré autorka od roku 2018 dennodenne zaznamenáva. Prezentácia v GMAB v Trenčíne však nespočíva v klasickom vystavení fotografií alebo inštalácie z nich, ale v trojkanálovej projekcii situovanej v priestore. Fotografie sú premietané cez dataprojektor na princípe presvietenia analógových políčok diapozitívov. Dve projekcie sú pohyblivé, obsahujú autorsky/kurátorsky radený výber diapozitívov, tretia projekcia je statická – vzniká nasvietením jedného solitérneho snímku. Zvoleným typom (už pomerne zastaranej formy projekcie) sa autorka odvoláva na nostalgiu čias minulých, kedy bolo premietanie diapozitívov akýmsi rodinným rituálom. Bolo udalosťou sprevádzanou jedením, pitím a rozprávaním príbehov na pozadí premietania záberov, napríklad z dovolenky z Juhoslávie. Pôvodne mali byť okrem stálej trojkanálovej projekcie súčasťou výstavy aj dve-tri podobné posedenia/eventy s vystavujúcou autorkou, kurátorkou a divákmi. Autorka a kurátorka plánovali pripraviť vždy inú sériu premietaných fotografií na pozadí rozhovorov a pohostenia, čím by podľa vlastného uváženia vo výstave vytvárali nové situačné i vizuálne väzby. Divák by tak mohol vidieť meniacu sa konšteláciu obrázkov v LOOP-e a zapojiť sa do performance. Možnosť zaradenia performatívneho prvku do výstavy eventuálne pripadá na finisaž výstavy, ktorá je však v momentálnej (pandemickej) situácii neistá. Divák zatiaľ, namiesto príležitosti zúčastniť sa na eventoch, dostáva aspoň inštrukcie na ovládanie projekcie, ktorými ju môže pozastaviť, a tak byť aktívnou súčasťou.

Dôležitým prvkom (Ne)rozhodujúcich okamihov je okrem vizuálnej formy aj samotná akustická zložka vytváraná typickým zvukom „cvakania“ dataprojektoru pri prehadzovaní diapozitívov. Poňatie expozície výstavy a spôsob inštalácie korešponduje s autorkiným nazeraním na danú tému, ktorú formuje prostredníctvom zaznamenávania rôznych momentov, situácií a „performancií života“, či (auto)portrétovaním „snapshotovým“ štýlom. Tento princíp nadväzuje na jej predchádzajúce výstupy a ich prezentácie. Postupne sa mení len autorkin vek, vek jej dcéry a prostredie, ktoré si cielene vyberá, ale forma/pózy ostávajú podobné. Séria momentálne zachytáva aj čas prežívania vlastného uzamknutia v dome/byte počas pandémie, ktorá ale bežnú situáciu matky až tak veľmi nemení. Jej denná rutina je v podstate stále rovnaká... Lukačovičová naďalej skúma tie isté miesta a zábery opakuje. Nasleduje určité momenty a aktuálne prechádza aj do miernej interakcie s malou dcérou, ktorá vymyslí nejakú situáciu a ona ju potom performatívne zopakuje. Záznamy drobných performance dopĺňa fotkami miest ako sekundárnych zlomkov z prostredia, do ktorých kóduje nejakú hádanku alebo otázku ohľadom performatívneho momentu, či ho vytvára a vníma len ona sama, alebo aj niekto iný. Baví ju stavať diváka pred nejakú formu neistoty, čím v pomerne civilnom zázname vytvára určité napätie.

U Lenky L. Lukačovičovej sa akosi prirodzene objavuje procesuálnosť tvorby a nadväznosť jednej výstavy na druhú, aj samotných životných zmien a napredovania. Viac-menej sa časozberná séria neustále tematicky obtáča okolo života, okamihu, momentu, šťastia a previazanosti. Autorkine výstavy za obdobie posledných zhruba dvoch rokov sa začínajú akoby prelínať, ale forma, miesto, spôsob prezentácie a aj premýšľanie o téme sa mení. Ani jedna z prezentácií nie je rovnaká, a preto (nielen) v prípade (Ne)rozhodujúcich okamihov môže byť daný okamih dôležitý alebo aj nemusí. Isté je len to, že už sa nezopakuje. Je len na nás, akú mu teda pripíšeme hodnotu, (ne)rozhodnosť.

Lenka Lindák Lukačovičová (*1987, Trnava) je absolventkou doktorandského štúdia na Katedre fotografie a nových médií u prof. Ľuba Stacha na VŠVU v Bratislave, kde momentálne pedagogicky pôsobí ako asistentka. V autorskej tvorbe sa zaoberá fotografickým médiom a jeho presahmi do inštalácie a performance. Fotografiu skúma prostredníctvom jej formálneho hľadiska, možností, hraníc a presahov, z pohľadu aktuálnej témy materstva.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond je hlavným partnerom projektu.