BIO ILLUSION
Termín: od 11.8.2022 do 15.10.2022
Vystavujúcí umelci: Iveta Bradáčová, Petr Brožka, Sun Young Kang, Josef Lorenc, Aleš
Pospíšil, Lenka Pužmanová, Karel Řepa, Petra Vichrová a Lenka Vilhelmová
Kurátorka: Zuzana Duchková
Trvanie výstavy: 12.8.—15.10. 2022
Vernisáž výstavy: 11.8. 2022 od 17.00
Názov výstavy Bio Illusion sa dotýka súčasného trendu návratu k prírode a snahy človeka
nájsť a zaznamenať svoje pôvodné korene. Veľmi často ide len o ilúziu, ktorá môže viesť
k rozčarovaniu. Skupinová výstava deviatich umelcov (Iveta Bradáčová, Petr Brožka, Sun
Young Kang, Josef Lorenc, Aleš Pospíšil, Lenka Pužmanová, Karel Řepa, Petra Vichrová a
Lenka Vilhelmová) predstavuje dvojrozmerné i trojrozmerné diela a konceptuálne projekty
používajúce rôzne techniky (grafické techniky, digitálne fotografie, kresba) i materiály (sadra,
papier, sklo, PVC), väčšinou inštalované do väčších obrazových celkov. Tým, že ide
o projekt niekoľkých výtvarníkov rôznych vekových kategórií a predovšetkým odlišných
výtvarných prístupov, ponúka veľkú škálu zobrazení.
Pôvodne grécke slovo „bio/s“ znamenajúce život sa veľmi dobre snúbi s jeho druhým
významom – skratkou slova biograf – v pôvodnom význame „záznam života“ (odtiaľ aj
inšpirácia názvom prvorepublikového pražského kina Bio Illusion). Každý jedinec svojou
existenciou zanecháva po sebe určité stopy a jeho súčasníci či nasledovníci ich zapisujú,
neskôr nachádzajú a snažia sa ich prečítať. Snaha navrátiť sa ku svojim koreňom sa
prejavuje v každej generácii rôznym spôsobom. V súčasnosti sa táto nevyhnutnosť oveľa
viac prepája s potrebou pátrať po základoch človeka v prírode. Nemožno zabudnúť ani na
dianie v poslednej dobe, ktorá je ešte stále ovplyvnená doznievajúcou pandémiou
a predovšetkým vojnovým konfliktom, ktorý sa každého bezprostredne dotýka a núti človeka
zaoberať sa nielen otázkami spojenými so životom a smrťou, ale zamýšľať sa nad vlastnou –
ľudskou – existenciou a ľudským konaním v súvislosti s ostatnými živými bytosťami v prírode.
S touto snahou sú však spojené i klamlivé očakávania a mylné predstavy. Tieto ilúzie potom
môžu vyvolávať určité sugescie, fikcie, či halucinácie. Umelec i divák sa tak môže ocitnúť vo
veľmi relatívnom časopriestore.
Výstavu možno rozdeliť do niekoľkých celkov. Prvý súbor prezentujú maľby štyroch autorov:
Petry Vichrovej, Lenky Vilhelmovej, Ivety Bradáčovej a Karla Řepy. Súčasnou konzumnou
spoločnosťou a jej spôsobom života, ktorému sa dnes nedá úplne vyhnúť, sa zaoberá Petra
Vichrová. Jej séria igelitových vreciek s rôznymi obsahmi (ovocie, časti zvieracích tiel)
tematizuje igelit ako materiál, ktorý je na jednej strane vizuálne príťažlivý vďaka svojej
priehľadnosti a vzniknutým farebným efektom, na druhej strane môže vyjadrovať nepríjemnú
stiesnenosť uzatvoreného priestoru a pominuteľnosť existencie znázornených predmetov,
ktoré boli kedysi živé.
Lenka Vilhelmová sa zameriava v niekoľkých súvislých súboroch na človeka ako jedinca a
jeho miesto v prírode. Vychádza z aktuálnej situácie, zo súčasného ekologického a kultúrno-
sociálneho stavu planéty a skúma vzťahy jednotlivcov medzi sebou ale aj ich vplyv na
priestor, v ktorom sa pohybujú, či sa naopak nesmú pohybovať. Uvedomuje si, že sa mnohé
dlho budované väzby popretŕhali a každý hľadá malý kúsok pevnej pôdy pod nohami.
Výsostné postavenie človeka sa zrazu stáva ilúziou a dostáva sa do pohybu oveľa viac než
v predchádzajúcich obdobiach. Pomaly sa prekrýva rôznymi dôležitejšími udalosťami, ktoré
prinášajú zmenu.
V dielach Karla Řepy možno sledovať jedinečné, často nevyslovené príbehy ľudských
bytostí, ktoré sa odohrávajú v určitom krajinnom rámci (v krajine domova či krajine
vzdialenej), v prirodzene plynúcom čase, ktorý zdanlivo nemá v sebe prvky anonymnej
ľudskej činnosti. Sú to miesta, v ktorých sa život človeka buď zrýchľuje alebo naopak spomalí
do temer magického bezčasu. Séria akrylových malieb samostatne stojacich islandských
kameňov sa zameriava na tieto prírodné úkazy v snahe zaznamenať ťažobu opustenosti
jedinca v anonymnom priestore a napriek tomu vyjadriť jeho nezlomnú silu a vôľu naplniť
svoj osud.
Naopak Iveta Bradáčová sa svojimi obrazmi vracia ku koreňom, ktoré vníma ako určitý
návrat k hodnotám, ktoré nám predurčili naše estetické vnímane. Predlohou sa jej stali sochy
umiestnené v exteriéroch zámockých záhrad, ktoré oslavujú krásu a ľudstvo. Tieto sochy sa
na zimné obdobie uzatvárajú do drevených klietok a tým sa ich „záznam života“ na čas
pozastaví a tak umožní premýšľať nad ich skutočným významom, ktorý snáď môže byť len
ilúziou.
Druhá časť výstavy je zameraná predovšetkým na fotografickú a priestorovú tvorbu. Dve
série digitálnych fotografií tu prezentuje Lenka Pužmanová, ktorá sa zaoberá pozostatkami
ľudskej existencie v „divočine“ a na periférii miest. Pri svojom putovaní prírodou si všíma
estetický účinok – či už negatívny alebo pozitívny, ktorý spôsobuje zámerné umiestnenie či
nedbalé odhodenie predovšetkým plastových alebo kovových predmetov v krajine. Divákovi
potom kladie otázku o hranici medzi estetikou a morálnym chovaním človeka k priestoru,
v ktorom sa pohybuje a ktorom dotváraní sa spolupodieľa.
V tvorbe Aleša Pospíšila sa objavuje fascinácia mikrosvetom, hľadanie zrodenia života a
hmoty buniek, z ktorých je zložený celý žijúci svet. Ten však môže byť napadnutý vírusom, či
ide o konkrétnu chorobu či určitý nešvár s politickým, hospodárskym, sociálnym alebo
kultúrnym podtextom. Prezentované spracovanie vychádza z fotografických inšpiračných
zdrojov a je transformované do grafických diel a objektov.
Priestorová tvorba Josefa Lorenca je zastúpená dvomi rozsiahlejšími celkami: prvý súbor
s názvom „Fatum“ tvorí deväť menších kameňov, ktoré môžu symbolizovať cestu osudu
jednotlivca i celej spoločnosti. Kameň ako materiál sám o sebe reprezentuje určitú
dlhovekosť, nekonečnosť a je s ľudskou činnosťou spojený od pradávna, pričom
zaznamenáva jedny z najstarších ľudských príbehov. Druhým súborom prezentovaných
artefaktov je tzv. „Columna vertebralis“ alebo „Chrbtica“, ktorá odkazuje na návrat k pôvodu
človeka v neznámom a odcudzenom prostredí ďaleko od svojich predkov. Jednotlivé sochy
ukazujú „archaické pratvary“, figúry a jej časti, ktoré sú oddané nízkym pudom. Podivné tvory
od najväčšieho po najmenšieho spolu fungujú len cez prepojenie svojich genitálií, s ritným
otvorom predchádzajúceho. Ako jednotlivci nemajú žiadnu cenu, neudržia ani rovnováhu.
Spoločne tvoria chrbticu slizkého a odutého zvieraťa, ktoré chce byť autoritou, avšak
skutočnosť je iná.
Oveľa intímnejšiu, osobnú výpoveď ponúka Sun Young Kang konceptuálnou prezentáciou
svojich artefaktov, ktoré sa týkajú jej vlastnej existencie medzi dvoma svetmi, medzi dvoma
národmi, medzi dvoma kultúrami, ktoré nemožno spojiť ani vďaka súčasným technologickým
možnostiam. Môžu sa prepojiť len skrz jednotlivca, ktorý však zostáva na oboch stranách
určitým outsiderom a tento vzťah je plný napätia. Jej záznam života – „biograf“ komunikuje a
bezprostredne sa dotýka človeka ako indivídua, ktoré je ukotvené v určitej sieti vzťahov, ale
tie vznikajú často len na základe nekonkrétnej ilúzie.
Poslednú časť výstavy situovanú do priestoru galérie vyhradeného pre moderné technológie
prezentuje Petr Brožka ako svoju osobnú výpoveď k téme Bio Illusion. Zamýšľa sa nad
svojimi tromi obľúbenými osobnosťami – americkým konceptuálnym umelcom Josephom
Kosuthom, Davidom Lynchom, predstaviteľmi postmodernej kinematografie a francúzskym
filozofom Alainom Badiouom. Všetci traja určitým spôsobom spochybňovali platformy, na
ktorých sa prejavujú, či už je to Kosuth so svojím prístupom k hodnote samotného
umeleckého artefaktu, Lynch obracajúci hore nohami hollywoodske schémy rozprávania
príbehov, či Badiou so svojou predstavou Bytia a Pravdy ako tiel, ktoré si vzájomne
konkurujú. V rámci prezentovanej koncepcie sa teda divák stáva súčasťou určitej
prírodnej/umelej/estetickej ilúzie, ktorá však nemôže slúžiť ako pravdivá výpoveď (?).
Iveta Bradáčová (*1992 v Třebíči)
absolvovala Fakultu výtvarných umění v Brne, odbor maľba, v ateliéri prof. MgA. Petra
Kvíčalu a následne rovnaký odbor na Vysoké škole uměleckoprůmyslové v Prahe v ateliéri
doc. MgA. Jiřího Černického. Predstaviteľka najmladšej generácie českých výtvarníčok sa vo
svojich dielach často zaujíma o prelínanie času, tzn. minulosti, prítomnosti a budúcnosti,
v súvislosti s kolektívnou pamäťou. Vyberá si príbehy a špecifické situácie, v ktorých hľadá
ich pravdivosť a súvzťažnosť k jednotlivcom i celej spoločnosti.
Petr Brožka (*1974 v Českých Budejoviciach)
absolvoval po štúdiu na SPŠK Bechyně Fakultu výtvarných umění pri VUT, ateliér Intermédia
u prof. MgA. Petra Kvíčalu kde neskôr získal i doktorát. Zameriava sa prevažne na
multimediálnu tvorbu, fotografiu a maľbu. Jeho diela boli v poslednej dobe prezentované na
niekoľkých významných prehliadkach súčasného umenia.
Sun Young Kang (*1977 v Ulsan, Južná Kórea)
vyštudovala odbor knižná maľba na University of Art vo Philadelfii a predtým kórejskú maľbu
na Ewha Woman´s University v Soulu v Južnej Kórei. V súčasnosti pôsobí ako konceptuálna
umelkyňa zameriavajúca sa na rozsiahle inštalácie i veľmi intímne autorské knihy, v ktorých
sa venuje témam, ktoré prepája so svojimi osobnými zážitkami. Je držiteľkou mnohých
ocenení tak zo svojej rodnej vlasti, ako aj zo Spojených štátov amerických.
Josef Lorenc (*1958 v Českých Budejoviciach)
absolvoval SPŠK Bechyně, Pedagogickú fakultu v Českých Budějoviciach a postgraduálne
doktorandské štúdium na Fakultě výtvarných umění univerzity v Radomu (PL) u prof.
A. Olszewského. Zaoberá sa dizajnom úžitkovej keramiky, realizáciami v architektúre, voľnou
keramickou plastikou a reliéfom, medailérstvom a príležitostne i sklárskou tvorbou.
Aleš Pospíšil (*1981 v Prahe)
je absolventom SUPŠ v Prahe, jednoodborového štúdia KVV PF JU v Českých
Budějoviciach. Doktorát získal na KVV PedF UK v Prahe a tiež tam absolvoval i rigoróznu
skúšku. Teoreticky sa zaoberá predovšetkým historiografiou výtvarného vzdelávania.
Umeleckú činnosť zastupujú dva segmenty – výtvarný, kde sa venuje prevažne grafike a
príležitostne i maľbe a scénický, ktorý je zastúpený dlhodobým angažmánom v nezávislom
DS Geisslers Hofcomoedianten, v súčasnosti sídliacom v pražskej Vile Štvanice.
Lenka Pužmanová (*1978 v Kaplici)
vyštudovala odbor maľba na SUPŠ sv. Anežky v Českom Krumlove a neskôr Inštitút tvůrčí
fotografie v Opave. Zároveň pracovala v niektorých českobudějovických grafických štúdiách.
Vo svojej tvorbe sa venuje maľbe, fotografii a úžitkovej grafike. Niekoľko rokov pracuje na
projekte Week of Life, tzv. „svetovej fotokronike ľudstva“.
Karel Řepa (*1979 v Českých Budějoviciach)
po štúdiu na Biskupskom gymnáziu J. N. Neumanna v Českých Budějoviciach absolvoval
odbory Arteterapia a Učiteľstvo výtvarnej výchovy v kombinácii s českým jazykom a
literatúrou pre 2. stupeň ZŠ na Pedagogickej fakulte Jihočeské univerzity. Doktorát v odbore
Teória výtvarnej výchovy dokončil na PF UJEP v Ústí nad Labem. Vo vlastnej tvorbe sa
zameriava predovšetkým na krajinomaľbu.
Petra Vichrová (*1978 v Počátkách)
vyštudovala PF v Hradci Králové a v Českých Budějoviciach a potom pokračovala na
Akademii výtvarných umění v Prahe, v ateliéri klasických maliarskych techník u prof. Zdeňka
Berana. V súčasnosti sa zaoberá v rámci doktorandského štúdia na Masarykovej univerzite
v Brne témou výtvarného štúdia skutočnosti v súčasnej výtvarnej výchove. Vo svojej
výtvarnej tvorbe sa venuje témam, ktoré sa dotýkajú vody, hlbočín a deformáciám
odrážajúcim sa na vodnej hladine, spracovaných realistickou formou.
Lenka Vilhelmová (*1957 v Prahe)
študovala na Akademii výtvarných umění v Prahe u profesora Ladislava Čepeláka a na
Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde získala docentúru pre voľné umenie a
dizajn. Vo svojej grafickej i maliarskej tvorbe kombinuje klasické postupy s netradičnými
technikami, s chuťou experimentuje a rada svojimi prácami vstupuje do priestoru. Je
držiteľkou mnohých ocenení; v roku 2019 získala Cenu Vladimíra Boudníka.
Zuzana Duchková (*1985 v Českých Budějoviciach)
po absolvovaní Biskupského gymnázia J. N. Neumanna v Českých Budějoviciach
vyštudovala Filozofickú fakultu Jihočeské univerzity tamtiež, odbor kultúrnej histórie.
Doktorát v odbore všeobecnej antropológie získala na Fakulte humanitných štúdií Univerzity
Karlovy v Prahe. K oblastiam jej záujmu patria dejiny moderného umenia, predovšetkým
otázky spojené s umeleckou tvorbou prvej polovice dvadsiateho storočia a moderné
urbanistické dejiny (predovšetkým Prahy, Berlína a Londýna). Je kurátorkou viacerých
výstavných projektov súčasného umenia.
Zuzana Duchková
