Dnes si pripomíname 50 rokov od úmrtia národného umelca M.A. Bazovského
Dnes 15. decembra 2018 si pripomíname 50 rokov od úmrtia národného umelca M.A. Bazovského.
Miloš Alexander Bazovský patrí k najvýznamnejším a najznámejším osobnostiam slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Svojou tvorbou, obsahovo spätou so Slovenskom a výrazovo orientovanou na širšie európske kontexty, sa rozhodujúcou mierou podieľal na konštituovaní slovenskej výtvarnej moderny. 
Roky 1929 - 1933 sú zmysluplným obdobím vzájomnej spolupráce s maliarmi Jankom Alexym a Zolom Palugyayom. Spájajú ich spoločné potulky za námetmi, objavovanie rázovitých oblastí Slovenska (Oravy, Liptova, Heľpy a Detvy) a organizovanie spoločných putovných výstav. Rokom 1938 sa v Bazovského tvorbe otvára obdobie charakterizované K. Vaculíkom ako „nástup k syntéze". Znásobuje sa myšlienková koncentrovanosť diel, predchádzajúce zaujatie formovými výbojmi je nahradené vyváženosťou obsahových a výrazových fenoménov. V tematickej rovine Miloš Alexander Bazovský bravúrne, bez pátosu, zbytočných dramatických gest, v absolútnej skratke a znaku charakterizuje základné atribúty Slovenska a vytvára akýsi archetyp slovenskej krajiny a jej obyvateľov.
Príznak tragických rokov našiel odraz i v Bazovského tvorbe - v akceptovanej obsahovosti a disciplinovanejšej tvarovej skladbe. Na krátky čas sa v jeho tvorbe stretávame s tematikou mestskej periférie. Po krátkom odmlčaní v rokoch 1944 - 46, zapríčinenom chorobou, privádza Bazovský svoju tvorivú koncepciu do nových polôh: znovu objavuje bezprostrednú krásu, pôvab rytmu oravskej krajiny zobrazovanej v absolútnej harmónii s človekom a pôsobivosť zátiší, ktoré chápe ako nepatetickú, suverénnu maliarsku poctu predmetom všedného dňa. Kresba, ktorá sprevádzala autorovu tvorbu od počiatkov, sa stáva práve v tomto období predmetom intenzívnejšieho záujmu. Bazovský neúnavne a systematicky kreslí ceruzou, tušom, uhľom, kriedou, či sépiou, aby bravúrne zachytil tie najpodstatnejšie dimenzie motívu.
Podobne ako jeho druhovia aj Bazovský sa v tomto období zbližuje s Benkovoumonumentalizačnou výtvarnou koncepciou. Autorov výtvarný prejav, je však emotívnejší, baladickejší a zároveň sa snaží defolklorizovať zobrazené námety. Toto obdobie vystriedajú roky zámerného popretia predchádzajúcich tendencií (1934-1937). Bazovského monografista Karol Vaculík nazýval túto etapu v jeho tvorbe „obdobím lyrického kontrapunktu". Prehlbuje sa emotívna obsahová inotácia diel, objavuje sa nová farebná škála žiarivejších a odvážnejších tónov (žlté, zelené, oranžové, fialové a ružové), ktoré maliar nanáša v pastóznych vrstvách.
Miloš Alexander Bazovský sa narodil 11. januára 1899 v Turanoch nad Váhom v rodine učiteľa. Počiatky jeho maliarskej tvorby sú spojené so štúdiom na pražskej Akadémii výtvarných umení (1919-1924, prof. Loukota, Bukovac, Pirner, Obrovský a Švabinský).
Maliar sa po ukončení štúdia vrátil do rodných Turian, aby sa neskôr presťahoval do neďalekého Martina (1931). Tu v prostredí nesmierne bohatom na vizuálne podnety neúnavne kreslí a maľuje krajinu, postupne sa odkláňa od realisticko-impresívnych postupov v prospech sumárnejšieho a abstrahovaného tvaru od optického povrchu javov, ku zovšeobecňujúcej definícii skutočnosti.
Začiatkom 50. rokov sa umelcova tvorba vyhranila do najsugestívnejších podôb. V príkrom rozpore s nepriaznivou spoločenskou, politickou i kultúrnou klímou, ako aj ťaživou osobnou situáciou spojenou s existenčnými problémami Bazovský obdivuhodne akceleruje a zhutňuje svoj výtvarný prejav. A tak sú jeho záverečné - až surrealisticky vyznievajúce krajinárske, figurálne vízie a zátišia farebne, tvarovo i kompozične privedené do strhujúceho fortissima. Sú suverénnym zovšeobecnením Bazovského najpodstatnejších filozofických a etických reflexií o zmysle, protikladoch i neúprosných zákonitostiach ľudskej prírodnej reality. Dielo umelca sa navždy uzatvorilo 15. decembra 1968. Pochovaný je v Trenčíne.
Prínos a význam umeleckej koncepcie Miloša Alexandra Bazovského bol od roku 1921 (prvá výstava) až po súčasnosť zhodnotený na mnohých domácich i zahraničných výstavách. Jeho diela sú zastúpené v zbierkových fondoch takmer všetkých slovenských galérií (v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne je sústredený najrozsiahlejší autorov súbor, prezentovaný od roku 1979 v stálej expozícii) a jeho diela nechýbajú ani v mnohých súkromných zbierkach doma i v zahraničí.
Otvorenie novej stálej expozície - január 2019
