Gudrun Bartenberger - Gayer sa predstaví v Trenčíne
Gudrun Bartenberger - Geyer sa v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne po prvýkrát predstavila na kolektívnej výstave III. Trienále textilu - Bez hraníc 2012 - 2013, kde za svoje dielo „Ovčia svadba“ získala Cenu Galérie Miloša Alexandra Bazovského. Súčasťou ocenenia bola i možnosť prezentovať svoju tvorbu v priestoroch trenčianskej galérie.
Gudrun Geyer /1969/ sa narodila v Linzi v Rakúsku. Študovala módu a odevné techniky. Momentálne žije a pôsobí vo Viedni, kde sa venuje sa textilnej tvorbe na hranici medzi módou a objektom. Svoju pozornosť orientovala najmä na techniku plstenia. Vo svojej invenčnej a atypickej tvorbe experimentuje s ovčou vlnou, rôznymi vláknami, farbami, kaligrafiou, využíva rôzne prírodné i recyklované materiály. Vytvára nielen samotné odevy, ale i módne doplnky, šperky či rôzne závesné a priestorové interiérové dekorácie. Organizuje tiež mnohé semináre a workshopy.
V dnešnej dobe sa už textil nepovažuje iba za médium vyhradené pre módny priemysel. Hranice medzi sochárstvom, módou, remeslom a výtvarným umením sa stierajú. To dokazuje i samotné Trienále textilu, organizované združením textilných výtvarníkov Arttex. Na poslednom ročníku v lete 2012 bolo celkovo prezentovaných 91 textilných umelcov z celého sveta. Na rozdiel od pôvodných tendencií v textilnom umení, kedy sa tvorba niesla predovšetkým v rovine závesného textilného objektu (artprotis), v súčasnosti má textilná tvorba vzhľadom na jej variabilitu obrovské množstvo možností. A tak sa popri nástennom klasickom type textilného umenia objavujú priestorové textilné sochy, objekty, inštalácie či textilný dizajn, s využitím spojenia tradičných i originálnych novátorských techník a materiálov.
Textil, vyvíjaný mnohé generácie, má schopnosť zapojiť ľudské zmysly viac ako akýkoľvek iný materiál alebo technológia. Človek je schopný textilný materiál vnímať svojím zrakom, ale najmä svojím telom, pokrytým miliónmi receptorov. Svojou rôznorodosťou a jedinečnosťou navádza sa ho dotýkať, vnímať jeho pestré vlastnosti. Jeho jemnosť či surovosť, mäkkosť či pevnosť, teplo či chlad...
Názov výstavy „Felt space“ je slovnou hračkou, odkazujúcou na techniku plstenia, ktorá je autorke najbližšia, ale aj na dôležitosť zmyslového vnímania priestoru (z ang. felt – plsť, cítený, space – priestor). Rozvíja a prepája tu vzťahy plsť - priestor - telo - ľudské zmysly. Jej priestorové textilné objekty sú doplnené fotografiami Marlene Rahmann.
Gudrun Geyer si za najprirodzenejšiu techniku zvolila techniku plstenia. Touto technikou sa textil zhotovuje prostredníctvom spájania vlákien srsti (predovšetkým ovčej vlny), pôsobením tlaku, tepla a vlhkosti. Plstenie je považované za najstaršiu textilnú techniku. Umožňuje vytvárať priamo jednotlivé kusy odevu bez nutnosti následného zošitia či tvarovania. Plstený textil ma vynikajúce izolačné vlastnosti voči chladu. Naviac v sebe nesie spojenie jednoduchej, no precíznej a časovo náročnej ručnej práce s prírodným materiálom. Práve ruky sú prepojené s ľudovými zvyklosťami a minulosťou viac ako čokoľvek iné. Plsť sa tak stáva zhmotneným symbolom tradície, histórie, ale i originality, senzuálnosti, zmyselnosti, sily a energie. V plsti autorka objavuje a akcentuje základné princípy prírodnosti a prirodzenosti. I v tvarových variáciách sa mnohokrát odrážajú archetypy fauny a flóry. Nejedná sa iba o originálne módne kusy oblečenia či doplnky, ale o svojbytné sochárske diela. Tieto objekty v priestore a priestor medzi objektmi a telom vytvárajú spolu bohatú oblasť s nepredvídateľnou a obrovskou energiou. Divák je do priestoru zapojený, aktivizuje všetky svoje zmysly a necháva sa v tomto priestore unášať vlastnou predstavivosťou, odhaľuje to, čo je skryté a je očarený nevšednou hravosťou, ktorú výstava ponúka. Vďaka slobodnému duchu, ktorý výstava vyvoláva a inšpiruje, sa i z malých prázdnych miestností stáva nekonečne bohatý priestor.
