Homage à Jozef Fizel básnik tichej vznešenosti
Vernisáž: štvrtok 9. februára 2023 o 17.00
Výstavné priestory GMAB v Trenčíne
Výstava potrvá do soboty 15. apríla 2023
Kurátorka výstavy: Ela Porubänová
GMAB v Trenčíne pripravila výstavu zo svojich zbierok i z majetku rodiny pri príležitosti významných jubileí trenčianskeho umelca - nedožitého 90. výročia narodenia a zároveň 25. výročia úmrtia.
Jozef Fizel sa narodil 21.mája 1932 v Martine. V rokoch 1948 – 1952 absolvoval Gymnázium v Martine. V rokoch 1952-1958 študoval na VŠMU v Bratislave na oddelení figurálneho sochárstva u prof. Pribiša, Štefunka, Kostku. Počas štúdií v roku 1957 absolvoval študijnú cestu do Paríža a v r. 1962 – študijnú cestu do Viedne. V r. 1963 bol prijatý za člena ZSVU. V rokoch 1966-1980 absolvoval študijné cesty do ďalších významných európskych metropol – Benátky, Florencia, Rím, Ženeva, Viedeň, Salzburg, Krakov, Budapešť. Venoval sa maľbe, kresbe, grafike, ilustrácii, komornej plastike a monumentálnej tvorbe. Svoje komorné plastiky vystavoval na mnohých kolektívnych výstavách na Slovensku a v zahraničí. Zomrel 23. augusta 1998 v Trenčíne. Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, Galérie mesta Bratislavy, Slovenskej národnej galérie, Nitrianskej galérie, Šarišskej galérie a v súkromných zbierkach..
Jozef Fizel, ktorý sa po štúdiách natrvalo usadil v Trenčíne, sa významnou mierou sa podieľal na založení Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne v roku 1969 (spolu s trenčianskymi umelcami - maliarmi Svetozárom Abelom, Rudom Moškom, Ladislavom Zdvíhalom, fotografmi Antonom Štubňom, Ladislavom Kobzom, novomestským sochárom Milanom Struhárikom, bratislavskými umelcami Vladimírom Kompánkom, Milanom Paštékom i Alexandrom Trizuljakom... ). Po ukončených bratislavských štúdiách na VŠVU sa v rodine Fizelových talent a tvorivé impulzy intenzívne rozvíjali. Takto si na otca spomína dcéra Mária Fizelová, vyštudovaná sochárka: „Domáce umelecké zázemie ovplyvnilo celý môj život. Od malička som chodila k tatinovi do ateliéru. Najprv do starého na Hasičskej ulici, ten mal neskutočné čaro a úžasnú atmosféru. Neskôr si upravil priestory na Gagarinovej ulici, aj tento ateliér dýchal čarom tatinovej tvorivej osobnosti. Modelovať som začala už ako malé dieťa, vždy to boli darčeky pre rodičov, takže tatino nemohol vstúpiť do priestoru na poschodí, kde som tvorila svoje dielka. S nesmiernou trpezlivosťou mi zo svojho pracovného priestoru radil, čo mám urobiť, aby mi soška nepadala a aby rýchlejšie vyschla. Neskôr ma pripravoval na prijímacie pohovory na Vysokú školu výtvarných umení, opäť bol veľmi trpezlivý. Vtedy som ho spoznala z úplne inej stránky. Bola som fascinovaná, čo všetko rieši a na čo všetko musí myslieť, keď tvorí plastiku, či reliéf do exteriéru, čo všetko ovláda a zvláda popri umeleckom prevedení diela. Môj tatino bol uzavretý skromný človek, najlepšie sa cítil s mamičkou a so mnou, alebo v „osihotenej sochárskej kaplnke“ ako krásne a výstižne nazval tatinov ateliér Marián Kvasnička, kurátor jeho autorskej výstavy.“
Sochárska tvorba Jozefa Fizela sa rozvíjala súčasne v dvoch rovinách – komornej a monumentálnej. Pozoruhodnú monumentálnu sochársku tvorbu (jej súpis sa knižne pripravuje) možno dodnes vidieť v exteriéroch mesta Trenčín. Medzi najznámejšie diela patrí plastika Dievča vo fontáne z tepaného plechu z roku 1960 pred budovou ZUŠ, z bieleho mramoru vytvorené plastiky- ležiace Torzo z roku 1977, pred krytou plavárňou, plastika Eklog z roku 1981 na nádvorí GMAB, výtvarné doriešenie prístupu k rímskemu nápisu na trenčianskej skale z roku 1978. Významné postavenie v súčasnosti získala monumentálna plastika Priadza z roku 1980 pôvodne umiestnená pred budovou bývalej Meriny, ktorá bola v roku 2021 vystavená na medzinárodnom Bienále architektúry v Benátkach. Najzásadnejšie dielo autora Pamätník umučeným na trenčianskej Brezine (s tŕňovou korunou a krížom s Kristom z tepaného medeného plechu) z roku 1970, bol žiaľ po roku 1989 vandalmi zničený.
Keďže monumentálna tvorba Jozefa Fizela, je rozsiahla a rešpektovaná (je autorom aj ďalších významných exteriérových realizácií nielen v trenčianskom kraji ale aj v ďalších slovenských mestách), galéria sa rozhodla verejnosti zo svojho zbierkového fondu i z majetku rodiny predstaviť aj jeho nemenej významné ale verejnosti nie tak známe komorné sochárske a kresliarske dielo.
Aj keď mal počas svojho života len 2 autorské výstavy (1987 Trenčín, Martin, kurátor M. Kvasnička), patrí k najosobitejším slovenským sochárom. Svojou monumentálnou i komornou tvorbou sa zásadnou mierou pričinil o rozvoj moderného slovenského sochárstva 2.polovice 20. st. Kým diela zo šesťdesiatych rokov z tepanej medi sú tvarovo expresívne a dramatické, neskôr sa jeho tvorba stala tvarovo kompaktnou a primárne postavenie získal kameň. Najčastejšie v mramore vytvoril predimenzované, ženské torzá, len s jemnými a citlivými umeleckými zásahmi. Sú v nich zakódované všetky autorove smútky, pochybnosti i sny. Ide o výnimočné diela, subtílne, krehké až bezbranné. O jeho komorných plastikách jeho dcéra Mária hovorí: „Neskutočne obdivujem, ako dokázal jemnou líniou, náznakom kriviek, mäkučkou modeláciou, bez akéhokoľvek nádychu erotiky, poeticky stvárniť ženské telo v cele jeho nahote. Cit, ktorým bol vrchovato naplnený, sa premietal aj pri výtvarnom spracovávaní mramoru, podarilo sa mu vdýchnuť dušu studenému kameňu“.
Rovnocennou súčasťou Fizelovej komornej tvorby sú aj kresby, raz jemné, na dvojrozmernom formáte definujúce následné sochárske objekty, inokedy farebne dramatické, komponované v akýchsi fantazijných, priam surreálnych víziách.
Umelec, ktorý sa desaťročia svojou komornou i monumentálnou tvorbou podieľal na formovaní súčasných podôb slovenského sochárstva, svojím dielom smeroval k tomu, aby hmote a tvaru dal čo najautentickejší výraz charakterizujúci šírku predstáv i zložitosť pocitov z vtedajšej komplikovanej doby. Ela Porubänová
