Letná reštaurácia Nikolaja Feďkoviča
Feďkovičov umelecký a životný príbeh je príbehom mnohých ciest a návratov. Od mladosti až po zrelý vek o tom vypovedá jeho cesta z Podkarpatskej Rusi do Michaloviec, cez Brno, Prahu, Košice, do Kolína nad Rýnom a v súčasnosti opäť do Košíc.
Nikolaj Fedkovič sa narodil 13. mája 1945 v Užhorode. O dva roky, po pripojení Podkarpatskej Rusi k ZSSR sa celá rodina presťahovala do Michaloviec. Ako pätnásťročný z Východného Slovenska odchádza natrvalo a vracia sa tam (do Košíc) najskôr po sedemnástich rokoch a znovu po dvadsiatich rokoch.
Nikolaj Feďkovič v roku 1965 absolvoval Strednú školu umeleckých remesiel v Brne, neskôr pokračoval v štúdiu na oddelení úžitkovej maľby Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe u prof. Z. Sklenářa (konzultantom bol prof. S. Libenský), ktoré ukončil v roku 1972. V tom čase vytvoril maliarsku výzdobu gréckokatolíckeho kostola v Michalovciach. Spolu štrnásť fresiek na celkovej ploche okolo 75 m štvorcových namaľoval v roku 1971 takmer neskutočným tempom v priebehu troch mesiacov. Na niektorých výjavoch spolupracoval aj so svojou ženou, maliarkou Vierou Feďkovičovou. Zároveň študoval aj na Divadelnej akadémii múzických umení. Po štúdiách sa rodina vrátila na východné Slovensko, kde Nikolaj Feďkovič v Košiciach od roku 1976 pôsobil ako pedagóg a neskôr ako riaditeľ Strednej školy umeleckého priemyslu. O jej rozvoj sa zaslúžil založením reštaurátorsko-konzervátorského oddelenia v roku 1980 a ďalšími pedagogickými a organizátorskými aktivitami.
Jeho posledná výstava na Slovensku sa konala roku 1988 v Galérii mesta Bratislavy. V lete roku 1989 odišiel do exilu do Nemecka a usadil sa v meste Bergisch Gladbach pri Kolíne nad Rýnom. Po 20 ročnom pôsobení v Nemecku v Kolíne nad Rýnom sa vrátil na Slovensko, kde začal opäť tvoriť a vystavovať.
Nikolaj Fedkovič je nevšedným zjavom na európskej aj slovenskej výtvarnej scéne.
Venuje olejomaľbe, kaligrafii a tvorbe objektov. Ako maliar nadväzuje na odkaz predstaviteľov imaginárnej figurácie. Pokúša sa aj o renesanciu žánrovej maľby, vedľa seba často kladie realistické a abstraktné prvky. Pre jeho diela je charakteristická príjemná, úsmevná nadsázka. Nejde mu o fotografické zachytenie skutočnosti, ale o výtvarné pretavenie vlastných zážitkov a pocitov, často aj všedných dennodenných udalostí, ktoré na svojich obrazoch povyšuje na slávnostnú chvíľu. Zvláštnou oblasťou Feďkovičovej tvorby je kaligrafia. Chápe ju ako špecifický druh kresby a realizuje ju prostredníctvom kombinovaných techník. Láska k písanému slovu je hmatateľná v konkrétnych textoch, ktoré si vyberá aby ich zvečnil vo výtvarnej podobe. Do istej miery formovali jeho rukopis ikony, preto sa často sa vracia k staromajstrovským technikám písania ikon . Používa staro majstrovský spôsob maľby kladením vrstiev lazúrových farieb na drevenú dosku alebo plátno s polokriedovou úpravou. Kultivovanosť, prepracovanosť, myšlienková hĺbka a nádherná fascinujúca hra fantázie v dielach Nikolaja Feďkoviča si podmania vnímavého diváka. Rozohráva pred nami divadlo sveta, kde každý človek je hercom na scéne života. Jedinečnú atmosféru dotvára zvláštne mysteriózne, mihotavé svetlo.
