MALIAR PETER MATEJKA (1913 – 1972) v rozsiahlej súkromnej zbierke Kamila Benetina
Vernisáž: štvrtok 9. februára 2023 o 17.00
Výstavné priestory GMAB v Trenčíne
Výstava potrvá do soboty 15. apríla 2023
Kurátorka výstavy: Ela Porubänová
Vydaný katalóg: Peter Matejka
Výstavu malieb a kresieb významného maliara a novomestského rodáka, Petra Matejku (1913 – 1972) Galéria Miloša Alexandra Bazovského pripravila v čase, keď si v minulom a v tomto roku pripomíname dôležité životné jubileá umelca – 50. výročie úmrtia a 110. výročie narodenia. Ide o rozsiahlu súkromnú zbierku viac ako šesťdesiatich diel, ktoré sa ich majiteľ, tiež novomestský rodák Kamil Benetin rozhodol pre spomínané významné udalosti po viac ako 20 – ročnom vášnivom zberateľskom úsilí predstaviť verejnosti. Matejkove diela vystavil v minulom roku v Novom Meste nad Váhom symbolicky v Galérii Petra Matejku. Ide o živú a naďalej aktívne dopĺňanú zbierku, ktorá sa jej majiteľovi neustále rozrastá. Mnohé z diel majú aj akýsi svoj „rodný list“. Zdokumentovaním príbehu ich putovania až k súčasnému majiteľovi je vierohodná aj ich originalita, čo si návštevníci na výstave môžu sami vyhľadať. Rozsah, kvalitu a hodnotu Benetinovej zbierky tak možno porovnávať so zbierkami našich dvoch najvýznamnejších slovenských galérií, ktoré vlastnia Matejkove diela. Či už ide o Slovenskú národnú galériu v Bratislave alebo Galériu mesta Bratislavy. Matejkove maľby a kresby, ktoré Kamil Benetin dlhé desaťročia s vášňou trpezlivo vyhľadáva, budú v Trenčíne v takejto komplexnej podobe súkromnej zbierky predstavené po prvýkrát. Zasadené do výrazne zdobených, často pôvodných originálnych rámov sú diela nepochybne vzácnou príležitosťou opäť vidieť pozoruhodnú, aj keď v tejto podobe na dlhé roky ukrytú tvorbu Petra Matejku, významného predstaviteľa slovenskej výtvarnej moderny na Slovensku z polovice 20. storočia.
Peter Matejka sa narodil 26. júna 1913 v Novom Meste nad Váhom. V roku 1934 navštevoval polosúkromnú Ukrajinskú akadémiu v Prahe. V rokoch 1935 – 1939 pokračoval v štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Prahe. V rokoch 1940 – 1945 žil v Novom Meste nad Váhom. V roku 1941 sa oženil s novomestskou rodáčkou Emíliou (rod. Chudou, † 2012 v Bratislave), do rodiny pribudli dvaja synovia Ivan a Fedor, ktorí sa podobne ako otec venujú umeleckej tvorbe. V roku 1945 sa Matejka presťahovai s rodinou do Bratislavy. V rokoch 1950 – 1972 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave najskôr ako docent, od roku 1960 ako profesor na oddelení monumentálneho maliarstva. Počas Matejkovho 22 ročného pôsobenia na VŠVU prešlo jeho tvorivými umeleckými postupmi viac ako 60 žiakov, pre ktorých zostal veľkým vzorom. Mnohí z nich neskôr ako významní umelci udávali rytmus v slovenskom výtvarnom umení. Peter Matejka zomrel predčasne 10. februára 1972 v Bratislave. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislavy, Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, Galérie Petra Matejku v Novom Meste nad Váhom a v ďalších slovenských a českých galériách a súkromných zbierkach.
V roku 1993 mu bola v Novom Meste nad Váhom v miestnom parku odhalená bronzová busta od akad. sochára M. Struhárika, ktorej replika je od roku 2013 umiestnená v priestoroch stálej expozície. V roku 2002 - pri príležitosti 30. výročia úmrtia umelca vznikla v Novom Meste nad Váhom Galéria Petra Matejku, ktorá bola spolu so stálou expozíciou slávnostne otvorená 1. decembra v roku 2006.
Krátko po jeho smrti sa v Novom Meste nad Váhom začali organizovať „Návraty“, kolektívne výstavné podujatie pripravované na jeho počesť v 5 - ročných intervaloch až do dnešných dní.
Už v začiatkoch maliarskej tvorby našiel Peter Matejka impulzy svojho umeleckého snaženia nielen v slovenskej krajine, kvetinových a ovocných zátišiach, ale najmä vo večne aktuálnej téme ženy, ktoré ho sprevádzali vo všetkých ďalších obdobiach jeho tvorivej aktivity. Pre Matejkovu tvorbu sa najvýznamnejším stalo obdobie rokov 1940 – 45, kedy v novomestskom ateliéri vytvoril svoje najlepšie diela. Bohatá predstavivosť a vizuálna vnímavosť ho neskôr priviedli k veľkorysému, plošne cítenému maliarskemu výrazu, zbavenému nepodstatných detailov, s rázne vedenou čiernou líniou, tak charakteristickou pre budúci umelecký prejav. Ten sa postupne dynamizuje, čierne, výrazne ohraničené kontúry rázne definujú obrysy zobrazovaných tvarov. Rozjasňuje farebnú škálu, začína geometricky organizovať obrazovú plochu. Predovšetkým však svojská, monotematická podoba kytíc a portrétov, v ktorých hľadal symboly a podstatu ženstva samotného, vdychovali jeho umeleckému programu osobitý charakter. Kresby v Matejkových dielach tvoria rovnocennú veličinu s maľbou. Kresby ceruzou, štetcom, uhľom, tušom i atramentom, v ktorých je najautentickejšie vyjadrený Matejkov typický výtvarný rukopis zvýrazňujúci čaro ženskej krásy, sa zároveň stali aj predstupňom neskorších maliarskych riešení. V päťdesiatych rokoch vytvoril mnoho kresieb, ktoré prispeli ku kompozičnému a tvarovému riešeniu maliarskych diel.
Ako mladší súčasník generácie 1909, charakterom doby blízky i Generácii II. Svetovej vojny, dosiahol Matejka významné postavenie medzi poprednými osobnosťami kultúrneho života. O Matejkovej tvorbe bolo vydaných niekoľko katalógov a publikácií. V publikácii Peter Matejka z roku 1963, jej autor Ľubomír Kára uviedol: „Matejkova maľba i kresba je komorná svojím jemným dôverným vzťahom k zobrazovanému a rafinovanou kultiváciou plochy, celkovým poňatím a pôsobením je však monumentálna“.
V tomto vývinovom oblúku je budovaná aj zbierka Kamila Benetina, ktorá v kvalitnom výbere majiteľa, vcelku a komplexne charakterizuje Matejkovu tvorbu, robí ju životaschopnou aj dnes, po päťdesiatich rokoch, odkedy sa uzatvorila Matejkova životná i umelecká cesta.
Ela Porubänová
