Obnovená stála expozícia Výtvarné umenie trenčianskeho regiónu

Romantická poloha Trenčína s dominantou hradu, príťažlivým prírodným prostredím a etnograficky bohatým okolím priťahovala umelcov už oddávna. Na svojich potulkách po Slovensku, motivovaných snahou tematicky i formálne obohatiť svoju tvorbu, našli viacerí slovenskí a českí výtvarníci v Trenčíne bohatý zdroj inšpirácie. Kraj pod Trenčianskom hradom inšpiroval mnohých umelcov. Medzi inými i Josefa Mánesa, Mikoláša Aleša, Jaroslava Vodrážku, Jožu Úprku, Petra Michala Bohúňa, Martina Benku, Janka Alexyho a mnohých ďalší.
Expozičný súbor tvoria diela výtvarníkov staršej generačnej vrstvy, pôsobiacich v minulosti v  trenčianskom regióne. Vo vystavenej kolekcii diel sú práce známych maliarov, medzi inými i Arthura Lieszkovského, Ladislava Medňanského, Hermana Kasriela, Štefana Straku,  Teodora Moussona, Viktora Belányiho, Dezidera Udvaryho,  Jozefa Holoubka, Huga Grossa, Ireny Slavinskej, Ľudovíta Bránskeho, Jána Šandoru, Ladislava Zdvíhala. Ich námetovo rozvrstvená tvorba je bohato orientovaná predovšetkým na umelecké stvárnenie mesta - jeho architektonických dominát, intímnych zákutí, ako aj okolitého prírodného prostredia zachytávaného vo všetkých ročných i denných metamorfózach.  Spoločnou črtou maliarskej tvorby príslušníkov staršej generácie je dôsledne realistický prístup ku skutočnosti prejavujúci sa tak v obsahovej rovine diel, ako aj v tvarovo-kompozične-farebnej organizácii obrazovej plochy. Individualizáciu svojich výpovedí dosahovali tvorivým rozvíjaním základných princípov impresionizmu (H.Gross) alebo riešením jeho čiastkových problémov s dôrazom na vzťah svetla a farby (I. Slavinská), alebo  úsilím vyjadriť náladu v krajine (J. Holoubek, Ľ. Bránsky, L. Zdvíhal), či rozdielnou mierou uplatneného realizmu, spontánnosti alebo senzibility (Š. Straka, J. Šandora).
Osobitné postavenie v expozičnom súbore má maliarske dielo rodáka trenčianskej župy Ladislava Medňanského. Príroda, krajina a ľud horného Uhorska  mu boli stálou inšpiráciou. Svojou tvorbou, ovplyvnenou francúzskym impresionizmom sa zaradil k umelcom európskeho významu. Hoci  tvorba Bedricha Hoffstädtera presahuje rámec regiónu (žil zväčša mimo Trenčína) - vytvoril viacero závažných prác, pôsobivých reminiscencií na svoje rodisko. V nich rezonuje výsostne subjektívna nôta a sú citlivým záznamom charakteristických mestských dominánt, vystihnutých v neopakovateľnej atmosfére jedinečného okamihu.
Na rozhraní 50. a 60. rokov 20. storočia sa po období stagnácie v slovenskom výtvarnom umení začali vytvárať podmienky i priestor na spontánne presadzujúce sa zhodnocovanie subjektu, indivídua, jeho všedného dňa, existenciálnej problematickosti.  Maliari Svetozár Abel a Rudolf Moško našli zaľúbenie v zjednodušenom tvarosloví. Krajiny, zátišia i figúry abstrahovali s náznakom geometrie a spútavali lineárnou kontúrou. V osobe maliara Mariána Sučanského prišiel do výtvarného života umelec s pozoruhodným darom výbušného a koloristického temperamentu. Jediným sochárom v prezentovanom súbore je Jozef Fizel. Dimenzie svojho  monumentálne cíteného sochárskeho úsilia prenášal do komorne ladených ženských torz. Ľudské telo sa pre sochára stalo prostriedkom na vyjadrenie myšlienok intímneho aj spoločenského sveta.
Umelci nastupujúci na výtvarnú scénu od polovice 70. rokov 20. storočia niesli na svojich pleciach spoločný osud spoločnosti. Definitívne doznieval spor medzi abstrakciou a figúrou. Vývoj spoločnosti dal za pravdu emancipácii figúry, ako nositeľke obsahov.