Pozvánka na vernisáž: Začiatok konca
Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne spolu s autormi pozývajú na slávnostné otvorenie výstavy s názvom "Začiatok konca", ktoré sa uskutoční v piatok 18. marca 2016 o 17.00 hod. vo výstavných priestoroch galérie. Svoju tvorbu predstavia maliari Vladislav Zabel, Jozef Srna a Pavol Stručka. Sochársku tvorbu bude prezentovať Robert Szittay. Koncepciu výstavy pripravil kurátor Roman Popelár.
Začiatok konca je názov výstavy štyroch výtvarníkov mladšej strednej generácie. Ide o absolventov VŠVU z rokov 2000 – 2005. Robert Szittay (*1972), Vladislav Zabel (*1975), Jozef Srna (*1979) a Pavol Stručka (*1981) ukočili štúdium v ateliéroch prof. J. Jankoviča, prof. J. Bergera a prof. R. Sikoru. Troch maliarov a jedného sochára spájajú námety z histórie ako aj historizujúca forma ich výtvarného spracovania. Tento retro prístup je na našej výtvarnej scéne skôr ojedinelý (čiastočne ho reprezentujú generačne starší maliari Stano Bubán a Robert Bielik).
Sochára Roberta Szittaya fascinuje na jednej strane hyperrealizmus v duchu Rona Muecka (*1958), avšak z hľadiska výrazu má bližšie ku kanadskému sochárovi Evanovi Pennymu (*1953). Szittay v ranej tvorbe figúry často abstrahoval pričom sa, podobne ako jeho pedagóg Jankovič, sústredil najmä na gesto alebo výraz. Postupom rokov Szittay prechádzal k realistickejšiemu vyjadrovaniu v čoraz expresívnejších podobách. Statické figúry prechádzajú vo svojej expresivite do pohybu, ktorý sa mení v kŕč. Na autoportréty nadväzujú postavy z mytológie, histórie, občas autor preferuje náboženské motívy. Téma smrti, pominuteľnosti, komunikácie s alter ego, reinterpretácia histórie... sú prítomné snáď v každom diele.
Vladislav Zabel je zručný kresliar, maliar (i vyštudovaný historik umenia), ktorý sa v priebehu rokov stal ojedinelým predstaviteľom súčasnej maľby u nás napriek tomu, že v tvorbe sa snaží vplyvy umenia posledných desaťroči eliminovať na minimum. Jeho návraty ku Caravaggiovi, Tizianovi, Dürerovi i ďalším velikánom mu dávajú možnosti skúmať ich rukopis a hlavne – schopnosť reinterpretovať ich posolstvo v dnešných časoch. Všetko formou, resp. výrazom, ako portrétnu maĺbu sprostredkováva divákom už desaťročia nórsky maliar Odd Nerdrum (*1944).
Jozef Srna má 3 vyjadrovacie polohy: žáner dynamickej krajinomaľby, ktorý je však posledné roky na ústupe, sociálne námety, ktoré od žobrákov a bezdomovcov prešli ku strednej sociálnej vrstve a napokon téma rodiny – z pohľadu autora najintímnejšia. Námetom prispôsobuje aj formáty: od komorných olejomalieb po monumentálne diptychy.
Pavol Stručka je predovšetkým portrétistom. Staršie viacfigurálne kompozície rokmi nahradil portrétmi blízkych ľudí a známych, ktoré charakterizuje psychologizácia postáv (dôraz na duševné pochody v momente ich zobrazenia). Podobne ako Jozef Srna vychádza z fotografických predlôh, pričom v jeho tvorbe je najvýraznejší odklon od historickej maľby smerom k neskorej moderne a postmoderne. K najbližším autorovým vzorom patria William Beckmann (*1942) a Gregory Gillespie (1936 – 2000).
Po viacerých samostatných výstavách (Oravská galéria v Dolnom Kubíne a Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne – R. Szittay alebo Galéria mesta Bratislavy či GJK Trnava – J. Srna) ako aj spoločnej výstave v Považskej galérii umenia v Žiline pred dvoma rokmi, sa autori podujali predstaviť svoju najnovšiu tvorbu trenčianskemu publiku.
K výstave bol vydaný katalóg prezentujúci jednotlivých autorov. Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia v roku 2016. Publikácia reprezentuje výlučne názor autora a fond nezodpovedá za obsah publikácie.
