Ženy vo výtvarnom umení
Od nedele 17. 4. až do 29. 5. 2011, ponúka Galéria Petra Matejku v Novom Meste nad Váhom v rámci už prestížneho divadelného Festivalu Aničky Jurkovičovej dve výstavy, ktoré už tradične realizuje v spolupráci s Galériou Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Prvá, pod názvom Petra Jureňová-Vlhová: Maľba, sklo, predstavuje sklársku a maliarsku tvorbu mladej slovenskej umelkyne Petry Jureňovej Vlhovej. Druhá, pod názvom. Slovenský maliarsky akt, prezentuje podobu ženy v pôsobivých, umeleckých maliarskych aktoch slovenských umelcov zo zbierok Galérie Miloša Bazovského v Trenčíne.
Mgr. Art. Petra Jureňová Vlhová sa narodila 20. augusta 1980 v Považskej Bystrici. V rokoch 1995 – 1999 vyštudovala na Sklárskej škole úžitkového výtvarníctva v Lednických Rovniach, odbor výtvarné spracovanie skla, maľovanie a leptanie skla ( akad. soch. L. Pagáč, M. Zajíčková). V rokoch 1999 – 2005 absolvovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, oddelenie sklárskeho výtvarníctva (doc. akad. soch. J. Gavula, akad. soch. V. Oravec, akad. soch. M. Opálka). Venuje sa tvorbe umeleckého a úžitkového skla, dizajnérskej a interiérovej tvorbe zo skla, maľbe na sklo, tvorbe sklenených šperkov a voľnej maľbe. Pripravila niekoľko samostatných výstav (... 2003 – „Art Exhibition Prima“, Župný dom, Púchov; 2005 – „Sólo pre dušu“, sklo, dizajn, K – Gallery, Bratislava; 2008 - „Mandorla“, K – Gallery, Bratislava). 
Aktívne sa zúčastňuje kolektívnych výstav sklárskej i maliarskej tvorby na Slovensku i v zahraničí. Za svoje diela získala niekoľko domácich i medzinárodných ocenení. Žije a tvorí v Púchove. Petra Jureňová Vlhová, ktorá sa originalitou invenčného prejavu radí k pozoruhodným autorom najmladšej generácie sklárskeho umenia na Slovensku, sa profesionálnemu spracovaniu skla v jeho úžitkovej i umeleckej podobe venuje už od roku 1995. Za ten čas vytvorila zaujímavé dizajnérske solitéry i úžitkové originály.Vlhovej sklenené substancie však ožívajú najmä prostredníctvom farieb, ktorými ich autorka maliarsky dotvára. Preferuje kontrastné kombinácie farieb a drahých kovov. Práve platina, či zlato, vo vzájomnej kombinácii dramatickej červenej a čiernej, mení bežné sklenené médium v tajomné exkluzívne objekty. Stenami farebného skla prenikajú vzájomne sa prelínajúce, svetelne pôsobivé vlásočnice kapilár, línií, štruktúr a sietí, ktoré spája v mnohorakej obraznosti, čím vytvára ďalšie symbolické asociácie. Svoje tvorivé vízie koncentruje do originálne spracovaných a zároveň divácky atraktívnych, sugestívnych inštalácií objektov ( mís, váz, pohárov a svietnikov, nápojových objektov) na pomedzí voľnej umeleckej tvorby a úžitkového dizajnu. Zaujímavé sú jej farebne odvážne a tvarovo členité dvojrozmerné reliéfy z taveného skla. Pre Petru Vlhovú je farba nesmierne dôležitá. Popri práci so sklom sa venuje aj abstraktným, často trojrozmerným maliarskym kompozíciám, v ktorých uplatňuje svetlo a tieň a tajomnosť neznámych hĺbok. Druhá výstava pod názvom Slovenský maliarsky akt predstavuje 25 diel z dielne slovenských umelcov, ktorí sa vo svojej maliarskej tvorbe venovali aj ženskému aktu. Ženy zobrazované do podoby aktu v umení nachádzame už od nepamäti. Počnúc pravekými Venušami, sa objavuje v dejinách nepretržitý rad tiel zobrazujúcich nahé ľudské telo. K jeho ideálnemu zobrazovaniu sa hlásila antika, kde reprezentovalo spoločenskú predstavu krásy. Pokračovala v tom aj renesancia i barok, kde zobrazovanie aktu dosiahlo až neviazanú zmyslovú bujarosť. Neskôr 19. storočie zobrazovanie aktu utlmilo, aby záujem oň prejavilo 20. storočie, a tak to zostalo doteraz. Ženský akt sa, či už v realite, alebo štylizovanej podobe, objavuje v tvorbe mnohých umelcov, ženy – umelkyne nevynímajúc. Aj v pripravenej kolekcii z 23 umelcov sú zastúpené 4 ženské predstaviteľky (Viera Žilinčanová /1932 – 2008/, Viera Kraicová/1920/, Běla Kolčáková/1937/ a Eva Mišáková Abelová/ 1956/ ). 
Až na dve výnimky, každý z umelcov je na výstave zastúpený jedným dielom. Za pozoruhodné možno považovať najmä akty – gvaše Miloša Alexandra Bazovského/1899 – 1968/ (zo 40. rokov 20. storočia), v ktorého tvorbe sa táto téma vôbec neobjavuje. Popri dielach z 2. polovice 20. storočia, ktorých autormi sú celoslovensky významní umelci ( Bedrich Hoffstädter/1910 – 1954/, Vincent Hložník/1919 – 1979/, Imro Weiner Kráľ/1901- 1978/, Július Jakoby/1903 – 1985/, Ernest Zmeták/1919 – 2004/, Juraj Krén/1925 – 1969/, Ivan Vychlopen/1941- 1998/...), nájdeme aj domácich autorov z trenčianskeho regiónu , medzi ktorých patria Eva Mišáková Abelová/1956/ a Rudolf Moško/1926/. Dnes vo svete prevládajúcich nových alternatívnych médií a mnohorakých umeleckých smerov, dravosti a vyzývavosti, akoby celá výstavná prezentácia dýchala akousi, akoby už zabudnutou, starosvetskou nostalgiou. Ale kultivovanosťou umeleckého stvárnenia, a kvalitou zastúpenia prezentovaných maliarskych osobností patriacich k najvýznamnejším predstaviteľom slovenského výtvarného umenia, je zaujímavou a neočakávanou sondou nielen do intímneho sveta ich ateliérov a modeliek, ale aj fantázie, úvah a duchovného prežívania umelcov. Lebo osobitý a individuálny pohľad umelcov na nahé ženské telo zhmotňuje nielen fyzickú, ale predovšetkým duchovnú krásu. Stáva sa víziou harmónie, a fantázie, básňou o žene – múze. Jej pozoruhodnosti, zvláštnosti a mnohotvárnosti. Pretože žena pre umelcov vždy bola, je a určite aj zostane nekonečnou inšpiráciou, aj umeleckou výzvou.
