Zomrel akademický sochár Peter Oriešek

V uplynulých dňoch nás zasiahla smutná správa. Vo veku 74 rokov, nedeľu 18. októbra 2015 zomrel akademický sochár Peter Oriešek. Peter Oriešek bol pôvodom zo Slovenska. Narodil sa v obci Dolná Súča, neďaleko Trenčína. Štúdiá a životné osudy ho zaviali so Prahy, kde žil a pôsobil. K Slovensku a predovšetkým k rodnej obci ho pútali rodinné väzby a spomienky. Sochára sme menom Galérie M. A. Bazovského oslovili viackrát s ponukou prezentovať svoju tvorbu na Slovensku. Autor v roku 2014 ponuku s vďakou prijal a v galérii sa v júni toho roku uskutočnila jeho veľká autorská retrospektíva.

Peter Oriešek patril k popredným osobnostiam súčasného českého sochárstva a kresby. Do povedomia kultúrnej verejnosti sa zapísal ako brilantný kresliar a zdatný modelár, umelec patriaci do rodu figuratívne orientovaných sochárov, nesúci vo svojom expresívno-dramatickom umení odozvu neskoro renesančnej až barokovej dramatickej hybnosti. Z jeho tvorby vyžaruje úcta k tradičným hodnotám, zmysel pre sochárske remeslo.

Už počiatočná tvorba Petra Orieška od polovice 60. rokov 20. storočia bola inšpirovaná jeho záujmom o telesnosť človeka, či zvieraťa. Vyvážená monumentalita majúca korene v gréckej a rímskej antike sa u Orieška snúbila so starostlivo tvarovanými figurálnymi výjavmi, aké poznáme od talianskych renesančných majstrov.

Sochár vychádzal z realistického tvaroslovia, či z pohybu ľudského tela, prípadne sa prikláňal k inotajovým alegóriám a náznakom.

Váha Orieškovho sochárskeho vyjadrenia bola teda v jeho jedinečných modelačných schopnostiach, a to v práci s hlinou, voskom, umelou živicou a následne vo finálnej podobe v bronze.

Podobne ako v plastike tak i v kresbe sa Oriešek netajil svojim obdivom k neskoro renesančnému tvarosloviu. Kresby zaujímali významné miesto v sochárovej tvorbe a boli základným stavebným kameňom jeho výtvarnej práce. Nielen ako prípravné koncepty sochárskeho vyvrcholenia, ale ako autonómne a plnohodnotné výtvarné diela. Stali sa samostatným vyjadrovacím médiom, ukážkou majstrovstva veľkorysej kresby, ktorá dokonca niekedy vyjadrovala umelecký zámer plnšie ako kreácie sochárske.

Peter Oriešek sa vo svojej tvorbe obracal vždy viac k minulosti ako prítomnosti. Priznaný obdiv a návrat k antike a renesancii bol pre sochára prostriedkom na objavenie vlastnej identity, tak námetovej, ako aj rukopisnej. Jeho spôsob myslenia a vyjadrenia bol takmer nedotknutý reálnou súčasnosťou a starosťami o momentálne aktuality na umeleckej scéne. Zaoberal sa naopak oným priestorom na pokraji mýtu a fantázie, kde nachádzal plodné ozveny kultúrnej minulosti, kde prežíval nadčasové súvislosti dramatických ľudských osudov. Magické premeny a prevteľovanie, výjavy vášne a skazy staval s obdivuhodnou ľahkosťou k reflexii výtvarného umenia súčasnosti.

Česť jeho pamiatke.

PhDr. Alena Hejlová