Mikuláš Galanda: Nad kolískou
Mikuláš Galanda: Nad kolískou
1928, 25x30 cm, gvaš, tempera na papieri
nadobudnuté 18.9.1974
Mikuláša Galandu netreba predstavovať. Je jedným z najvýznamnejších zakladateľov slovenského moderného výtvarného umenia. Maliar, autor ilustrácií, voľnej a úžitkovej grafiky, množstva kresieb a vzácny pedagóg. Napriek tomu, že sa jeho dielo vyvíjalo v pomerne krátkom čase, zanechalo neopakovateľný odkaz, ktorý dodnes zasahuje umelcov a jeho diela patria k najhodnotnejším v slovenskom umení. Mikuláš Galanda sa narodil 4.mája 1895 v Turčianskych Tepliciach. V roku 1911 ochorel na hnisavú angínu, v dôsledku sepsy mu amputovali časť jednej nohy, čo zanechalo stopy v jeho živote.
V roku 1914 začal študovať na VŠVU v Budapešti. Po dvoch rokoch sa vracia domov a pracuje ako úradník. Podieľa sa na vydávaní ilustrovaného časopisu Hárman /Traja/, ktorý ilustruje pod značkou NIK. V roku 1922 pokračuje v štúdiu na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe (knižná grafika). Tu stretáva Ľudovíta Fullu, ktorý sa stáva jeho priateľom až do smrti. V rokoch 1923 – 27 jeho štúdium pokračuje na AVU v Prahe. Počas pražských štúdií spolupracuje ako grafik s časopisom Mladé Slovensko, v roku 1924 s časopisom DAV, kde uverejňuje grafiky pod pseudonymom La Ganda. No o rok neskôr už uverejňuje a vystavuje pod svojim menom.
V Prahe stretáva aj svoju budúcu manželku Máriu Boudovú.
Na podnet svojho priateľa Ľ. Fullu sa v roku 1929 sťahuje do Bratislavy. Pôsobí ako pedagóg na Škole umeleckých remesiel, stáva sa členom a neskôr podpredsedom Umeleckej besedy Slovenska. V roku 1930 odchádza aj na študijnú cestu do Paríža. Do roku 1932 má spoločný ateliér s Ľudovítom Fullom, kde vzniká ich známy manifest slovenského avangardného umenia „ Súkromné listy “.
Jeho pedagogické pôsobenie, spoločenské angažovanie a jeho zdravotný stav mu nedovoľujú venovať sa tvorbe tak veľa akoby si želal. I napriek tomu vytvára množstvo skvelých diel, vystavuje v Čechách aj na Slovensku; zúčastnil sa XX. Bienale v Benátkach, na Svetovej výstave v Paríži získava striebornú medailu, vystavuje v Moskve, New Yorku... Vznikajú jeho prvé monografie.
Dňa 5.júna 1938 však náhle zomiera na zauzlenie čriev a zápal pľúc v Bratislave. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Mikuláš Galanda patrí k vrcholným tvorcom slovenskej moderny. Vytvoril stovky ilustrácií, grafík, kresieb, ale asi len 160 olejomalieb. Za svoj krátky život si osvojil charakteristický rukopis. Neustále hľadal, získaval istotu. Po obsahovej a formálnej stránke hľadal inšpiráciu v súčasnosti. Netajil sa obdivom k P.Picassovi, J.Grisovi, francúzskej maľbe, melanchólií E.Muncha. Blízke mu boli snaženia českých skupín Osma, Tvordošijných, poetika Devětsilu, poučil ho neoklasicizmus, neokubizmus, konštruktivizmus, tvarová abstrakcia...
Ako sám povedal, až v Bratislave sa začala jeho samostatná cesta. Bol považovaný za antitradicionalistu - nehľadal oporu v minulosti, nepodliehal tendenciám, vytváral nové formálne princípy tvorby. Jeho dielo je mnohopohľadové. Bol majstrom kresby, maľby, grafických listov, bibliofílií.
Jeho tvorba spája v sebe tradičný námet s moderným prejavov. Je založená na čistote a presnosti línie, hutnosti tvaru, rovnováhe a presnej kompozícií. Základom jeho prác je kresba.
Jeho hlavnou témou je figurálna kompozícia. K tradičným námetom patria výjavy zo života. V jeho dielach ožívajú slovenské motívy, zbojníci, pastieri, dedinské ženy, akty, madony, milenci, matky s dieťaťom či len ženy s kvetom. Známe sú jeho ružové madony, akty z rúžového obdobia (1932-1933), či diela z obdobia zbojníckych motívov. V posledných rokoch sa v tvorbe objavuje aj sociálno-kritická téma.
Z najznámejších diel spomeňme: „Matka“ /Ružová Madona/ 1933; „Zbojníci“ / Smutní zbojníci / 1932; „Gajdoš“ 1936-37; „V krčme“ 1927.
Niektoré diela nájdeme vo viacerých technikách a niektoré nedokončené. Jeho život i tvorba boli zastavené moc zavčasu a nestihol nám vypovedať všetko. Ale i tak jeho usilovnosť, tvorivé nadšenie, podnietili umenie mnohých autorov i založenie Skupiny Mikuláša Galandu „Galandovcov“ (1957 – 2007 ), ktorí sa formovali práve na dielach M.Galandu, Ľ.Fullu či ďalších modernistov.
„ ...slovenská maľba má byť duchom slovenská. Namaľovať slovenský folklór ešte nie je slovenským obrazom. Slovenské ovzdušie je melancholické, spevné, trochu hranaté, a toto pretvoriť do výtvarnej mluvy je úlohou slovenského umelca.“ M.Galanda
Dielo „ Nad kolískou“, ktoré Vám chceme predstaviť, bolo zachytené najskôr v kresbe a následne v olejomaľbe. V roku 1928 Mikuláš Galanda namaľoval na kartóne gvašom a temperou malý obraz „Nad kolískou“, ktorý je v zbierke Galérie M.A.Bazovského v Trenčíne od roku 1974 ako jediná maľba tohto autora. Okrem nej vlastní galéria neoceniteľnú kolekciu kresieb a náčrtov. Maľba pochádza z predbratislavského obdobia, v ktorom dominovala kresba a farba sa len formovala v malých gvašoch a temperách. Témou maľby je slovenská vidiecka žena sediaca pri kolíske s dieťaťom. Silným prvkom je svetlo v obraze. Jeho zdroj, lampa na stole, osvetľuje tvár a telo ženy, dieťaťa i časť miestnosti. Dodáva dramatickejší tón, kontrast s tieňom. Svetlé odtiene hnedých farieb zároveň obraz zjemňujú. Poloha ženy - jej šatka, rameno, položená ruka a svetlo - vytvára kruhovú kompozíciu. Obraz je čistý. Kresba je pevná, ťahy štetca sú dynamické. Tvar je robustný, plný. Z diela vyžaruje pokoj, harmónia, začiatok nového života, novej cesty. Svetlo dodáva nádej a zmazáva z výrazu tváre ženy únavu, starosti. Kolíska je symbolom nového života a nádeje. Aj keď ženine mocné, zrobené ruky hovoria o neľahkom živote. O čom žena premýšľa? Čo cítite z obrazu vy?
Podobné diela:
„ Pri kolíske“ 1927 – 1928. pero, tuš, papier / súkromný majetok/
„ Pri kolíske“ 1929. olej, plátno / NG/
„ Slovenská rodina“ 1929. Pero, tuš / SNG /
Použitá literatúra:
Kostrová Z.: Mikuláš Galanda. Vydavateľstvo Pallas, Piešťany 2001
Kostrová Z. a kol.: Mikuláš Galanda. SNG, Bratislava 1995
http://www.nedbalka.sk/stala-expozicia/zoznam-autorov/mikulas-galanda
http://portal.galanda.sk/?id_menu=10841