Viera Kraicová: Biely akt

Viera Kraicová: Biely akt
1970
81 x 100 cm, olej na plátne, Prír. č. O-1089

Narodila sa 5.7.1920 v Modre. V rokoch 1940-1944 študovala na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (profesor J.Mudroch, M.Schurmann, M.Benka, G.Mallý, E.Lehotský, V.Droppa) a v rokoch 1945-1950 na Akadémií výtvarných umení v Prahe (profesor K.Minář, J.Želibský). V rokoch 1952 – 1955 pôsobila ako asistentka na VŠVU v Bratislave. Od roku 1955 pracovala v slobodnom povolaní ako maliarka komorných diel, monumentálnej a ilustračnej tvorby. Získala množstvo ocenení. Najvýznamnejšie Cenu Cypriána Majerníka (1968), Cenu Ľudovíta Fullu (1987) a titul zaslúžila umelkyňa (1988). V roku 1959 bola spoluzakladateľka Skupiny 4 ( Bartošíková, Čihánková, Klimová).

Zomrela v Bratislave 29.4.2012.
Viera Kraicová je predstaviteľkou originálnej spontánnej imaginatívnej maľby. Je jednou z najvýznamnejších ženských postáv slovenskej maľby druhej polovice 20.storočia.
Vo svojej tvorbe uvedomelo narábala s detskou kresbou, formami primitívneho umenia. Pri maľovaní nechala prejaviť hravosť a emotívnosť. Jej obrazy pôsobia čisto a nevinne. Jej tvorba nikdy nebola úplne abstraktná, ani čisto realistická, či novofigurálna. Bola kombináciou lyrickej a gestickej maľby s prvkami imaginatívneho a metafyzického maliarstva. Je to osobná kraicovská verzia abstraktnej a gestickej figurácie s výnimočným citom pre farbu.
V prvom období možno na dielach sledovať uvoľňovanie rukopisu, rast tvorivej odvahy i rast štylizácie. Postupne sa síce strácajú prebytočné a zaťažujúce detaily, ale neprekračuje hranice zobrazovania. Jej citová spontánnosť sa pohybuje na hranici predmetovosti a nepredmetovosti. Kompozícia z konfrontácie vzťahov vonkajšieho a vnútorného sveta. Pri formovaní a skúšaní rôznych spôsobov maľby ju inšpiroval P.Klee, A Gorky, J.Miró, J. Šíma, Action painting.
Rok 1962 možno označiť ako medzník v tvorivom vývoji maliarky. S obrazom „Žena (1962)" už strácame konkrétnosť postavy, portrétu ale prichádza pokus o zachytenie symbolu ženy. Farba sa stáva primárnym článkom obrazu. Stupeň štylizácie dodržuje iba nutnú mieru čitateľnosti.
V ďalších rokoch sa snaží vo svojich dielach využiť emotívne spontánnu maľbu, maximálnu redukciu základných tvarov, symboliku tvaru. Celá kompozícia je tomu podriadená. Základný prvok - figúra - si vyžaduje našu pozornosť.
Jej plátno je ako projekčná plocha, na ktoré sa premieta jej spontánnosť a emočné procesy. Bezprostredne, odstránením racionálnej korekcie, uvoľnene, sviežo a odvážne.
Práve z tohto obdobia pochádza aj obraz „Biely akt" (1970).
Základom obrazu je žena držiaca na ruke vtáka. Neznáma žena, neznáme prostredie. Nič konkrétne. Len symbol ženy. Olejomaľba vyžaruje pokoj i emócie. Dominantným prvkom je farba, farebné plochy, ktoré dotvárajú prostredie. Kompozícia je vytvorená z plôch, kde vidno rozklad a štylizovanie tvarov a len náznakové linky. Charakterizuje ju uvoľnenosť, spontánnosť, sugestívny kolorit, temperamentná linka, hravosť, fantázia. Vzniká dojem až priblíženiu detského prejavu.
Je na divákovi ako rozpozná priestor, reálne predmety.
Obraz môžeme zaradiť do obdobia gestických figurácií, ktoré sa podľa K.Bajcurovej stali jej špecifickým prínosom do dejín maliarstva. „...popri Rudolfovi Filovi bola vlastne jedinou predstaviteľkou maľby gestického a kaligrafického typu."( K.Bajcurová)
V priebehu sedemdesiatych rokov dynamika a dramatickosť Kraicovej malieb ustupuje meditatívnosti a poetickosti. Pulzujúce línie sa premieňajú na pokojnú farebnú formu. Figúry sa spresňovali, kontúry postáv boli zreteľnejšie, jej figurálna maľba sa zvecnila, posunula viac do imaginatívnej polohy, smerom k schematickej figurálnosti.
V osemdesiatych rokoch sa vracia k pôvodným princípom svojej tvorby, ale spontánnosť vystriedala lyrickosť, pokojnosť.
Maliarska a ilustrátorska tvorba Viery Kraicovej predstavuje neoddeliteľnú a významovú súčasť moderného výtvarneho umenia na Slovensku. V jej dielach cítime jej osobitosť, ženskosť, avangardnosť, odvahu, čistotu a nadčasovosť.

Mgr.Monika Drocárová

Použitá literatúra:
Lovišková Danica: Viera Kraicová.Tempery 1966-1991. Katalóg k výstave. GMAB 1991
Polakovič Jaroslav: Viera Kraicová – obrazy. Katalóg k výstave, Mestská galéria v Bratislave 1967
Lovišková Danica: Dvanásť obrazov Viery Kraicovej. Tatran 1986
www.webumenia.sk
www.nedbalka.sk/stala-expozicia/zoznam-autorov/viera-kraicova
http://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/292653-dialogy-a-monology-viery-kraicovej-posledny-raz/
http://www.artcapital.sk/14-26/