Iveta Tomanová, Dušan Pacúch – Simulácia reality
Po takmer pol roku sa galerijný priestor na prvom poschodí zaplnil - nie však umenia-chtivými návštevníkmi (i keď dúfajme postupným uvoľňovaním opatrení sa galéria onedlho otvorí i väčším skupinám), ale primárne figurálnou tvorbou dvoch výtvarníkov - manželov - sochárky Ivety Tomanovej a grafika Dušana Pacúcha. Inštalácia výstavy spôsobom simulovania zaplnených priestorov, kde sú si ľudia navzájom vzdialení kvôli aktuálnej pandemickej situácii či prežívaniu vo svete virtuálnej reality, sa paradoxne realizovala v čase nútenej izolácie a stále rastúcej túžby po fyzickej prítomnosti. Toto nepríjemné obdobie, ktoré na jednej strane zapríčinilo ročný odklad výstavy (pôvodne mala byť prezentovaná v marci roku 2020), však na strane druhej priniesla ďalšiu inšpiráciu v tvorbe autorov - a to práve v téme korony, ktorá rezonuje hneď pri vstupe do výstavných priestorov. Výstava dvojice Ivety Tomanovej a Dušana Pacúcha predstavuje prierez ich najnovšími dielami z rokov 2017 - 2021. Tak ako sú osobnostne prepojení v manželskom zväzku, rovnako sa prepájajú i vo vlastnej tvorbe, a to i napriek rozdielnosti využitia výtvarných techník. Tematicky sa zameriavajú na reflexiu dnešnej doby – život prostredníctvom sociálnych sietí, online aplikácií či online hier, pričom sa snažia upozorňovať na aktuálne komunikačné problémy, stratu identity, kyberšikanu, šírenie hoaxov a pod., teda problémy súvisiace s virtuálnou realitou, ešte viac zosilnené súčasnou pandemickou situáciou. Upozorňujú na prežívanie (najmä mladých) ľudí v umelo vytvorenej - simulovanej - realite. Napriek alarmujúcim a veľmi aktuálnym témam, ktorým sa obaja venujú, manželia nastavujú spoločnosti zrkadlo a dúfajú v ľudskú sebareflexiu, znovuoživenie spoločenskosti a kultúrnosti človeka v reálnom svete, obmedzenie online života, návrat k tradíciám, k prírode, ľudskej prirodzenosti a fyzickej prítomnosti (túžba po dotyku, po fyzickom kontakte). Výstava je rozdelená na 4 tematické sekcie, ktoré však so sebou navzájom súvisia a ukazujú na viacero aspektov žitia vo virtuálnom svete: Prvou, najaktuálnejšou a najnovšou témou autorov, je strata slobody, voľného pohybu a odkázanie sa (až nútene) na online fungovanie či v práci, alebo vo vzdelávaní z dôvodu svetovej pandémie. Koronavírus nás uzavrel medzi štyrmi stenami, obmedzil naše slobodné možnosti stretávať sa či spoznávať svet. Uzavrel nás do bublín, vytvoril medzi nami bariéry a vzdialil nás od seba. Virtuálny priestor nás úplne pohltil v snahe simulovať dokonalé imaginatívne prostredie, plné mylných predstáv o ideálnom svete prostredníctvom opantávania našich zmyslov rôznymi, technológiami vytvorenými, impulzmi. Deti a mládež stratili dištančnou výukou možnosť socializácie a vytvárania si vlastných zážitkov počas školy. Spoločnosť sa začala viac stretávať na sociálnych sieťach, vytvárať rôzne online komunity, ktoré medzi sebou častokrát bojujú a rozdeľujú ľudí. Ďalšou, nemenej aktuálnou témou, je zahľadenie sa do seba, upriamenie sa na dokonalú sebaprezentáciu na sociálnych sieťach a nevšímavosť reálnych krás, ktoré sa nachádzajú okolo nás. Objavuje sa tu aj kritika médií (ako paparazzi) dravých po veľkých titulkoch a úspechu za cenu častokrát neoverených informácií a nespravodlivosti. Treťou témou je manipulácia vo virtuálnej realite, na sociálnych sieťach, stále častejšie vznikajúca kyberšikana, trollovia a šírenie nepravdivých informácií - hoaxov - v poslednej dobe toho môžeme byť svedkom najmä čo sa týka očkovania proti koronavírusu. Poslednou, veľmi širokou a otvorenou kategóriou, ktorá výstavu uzatvára, je šírenie a boj za ľudské práva, šikanu národnostných menšín či LGBTIQ spoločenstiev, ako aj presadzovanie rodovej rovnosti. Tieto celo globálne problémy rezonujú v spoločnosti už veľmi dlho a neustále pretrvávajú, napriek snahám jednotlivých komunít o šírenie osvety. Prezentované diela tvoria naratívne celky - akési mikropríbehy, ktoré autenticky vystihujúce dnešnú dobu a dotýkajú sa každého z nás. Autori sa snažia svojou obsahovou aj výtvarnou prístupnosťou a priamočiarosťou primäť človeka vstúpiť si do svojho vnútra, zamyslieť sa nad svojím životom a jeho hodnotou bez ohľadu na spoločnosť či zaužívané pravidlá. Dušan Pacúch (*1954, Martin) študoval v Ateliéri voľnej grafiky a knižnej ilustrácie (Prof. Orest Dubay) na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Venuje sa najmä hĺbkotlačovým grafickým technikám (mezzotinta,rytina, lept a suchá ihla), ktoré častokrát spája do veľkoformátových celkov. Iveta Tomanová (*1961, Trenčianske Teplice) absolvovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave - oddelenie scénického kostýmu (Prof. Ľudmila Purkyňová, Prof. Juraj Meliš). Práve vďaka tomuto štúdiu začala vo svojej tvorbe spájať dve profesie, ktoré ju zaujímali - módny dizajn a figuratívne komorné sochárstvo. Následne spolu s manželom Dušanom Pacúchom začali pôsobiť predovšetkým v zahraničí (poslednú samostatnú výstavu na Slovensku mali v Bratislave v roku 1992, následne po dlhej odmlke až v roku 2018 v Galérii J. Koniarka v Trnave), kde získali veľmi dobré renomé a ich diela sú súčasťou významných svetových zbierok. Pravidelne sa však na slovenskej umeleckej scéne objavujú a zúčastňujú najmä kolektívnych prehliadok súčasného umenia (napr. v rámci Bienále voľného výtvarného umenia SVÚ, kde Iveta v r. 2016 a Dušan v r. 2019 získali najvyššie ocenenie). http://galeriagrba.sk/
