Tomáš Žemla do-poli / na-poli
Východiská tvorby Tomáša Žemlu sú odrazom jeho života, zážitkov a názorov. Odrážajú sa v nej záblesky rodinného zázemia a tradícií - mužské agronomické podhubie a ženské ručné práce, čiže tradičné oblasti a prostredie, v ktorých vyrastal. Obe činnosti sa odzrkadľujú práve na jeho dielach, či už v tematike alebo priamo v jeho nezameniteľnom rukopise. Po umeleckých štúdiách a prvých skúsenostiach s grafickou prácou v technike leptu, suchej ihly a mezzotinte sa Tomáš Žemla rozhodol svoj umelecký program posunúť do imaginatívno-lyrickej roviny s postupným smerovaním k minimalizmu a abstrakcii. Spočiatku realistické zobrazovanie, na ktorom bol už od samého začiatku zrejmý jeho dôraz na perfekcionizmus, sa postupom času stále viac oprosťovalo od prvoplánovej skutočnosti. Tento posun napriek prvotnému zdaniu o zjednodušenie v sebe skrýva nesmierne rozvážnu, trpezlivú, systematickú a vytrvalú prácu autora, ktorá pod vrstvou jemných línií a štruktúr odhaľuje tichú atmosféru obrazu. Svoje zaujatie našiel predovšetkým v krajinomaľbe. Nie však tradične ponímanej krajine - hornatej, typicky slovenskej plnej dynamických kriviek. Ako rodák z okolia Trnavy bol odmalička obklopený rovinami, poliami, sadmi. Predovšetkým polia, ťahajúce sa nekonečne k horizontu a splývajúce s nebom, s hlbokými brázdami po orbe alebo žatve, prelínajúcimi sa líniami, vlniacim sa obilím, slnkom zaliatymi farbami, sa stali pre neho hlavným a podstatným východiskom. Či na grafickom liste alebo plátne túto problematiku neustále rozvíja, variuje, prehlbuje. Tomáš Žemla si za svoj výrazový prostriedok nezvolil iba čisto prácu s líniou alebo farbou. V maliarskom médiu si zvolil časovo i technicky náročnejšiu variantu olejomaľby na plátne. Obraz, niekedy koncipovaný i vo forme triptychu, modeluje prostredníctvom vrstvenia šrafúr v rôznych farebných tónoch. Vzniká tak jedinečný súlad línií a vibrácie farieb, ktoré sú ukladané na sebe a vytvárajú tak charakter hmýrenia. Necháva vyznieť hru farieb, svetla a tieňa v spojení s meditatívnosťou zobrazenej minimalisticky poňatej krajiny. Pohráva sa s kombináciou teplých a studených tónov, používa rôzne odtiene jednej základnej farby. Prostredníctvom týchto základných parametrov dosahuje pri jednoduchom námete nezvyčajnú silu výrazu a jedinečnú autentickosť. Pozoruhodná je i jeho grafická tvorba. Napriek tomu, že sa k nej dostal len pred pár rokmi, okamžite si osvojil jednotlivé grafické techniky. Na grafických listoch a leptoch, ktorých originalitu a dokonalosť ocenili i na medzinárodnom bienále v Bukurešti či na tvorivom pobyte v čínskom meste Guanlan, uprednostňuje rovnaké princípy ako v maľbe – tematiku krajiny prenáša do vycibrených kompozícií, hľadá ideálne súzvuky medzi reálnym a abstraktným, medzi horizontálami a vertikálami. Prepája tradíciu s modernosťou, techniku leptu a suchej ihly so sieťotlačou. Či v maliarskom alebo grafickom diele, v jeho tvorbe nachádzame technickú bravúru a súčasný vizuálny jazyk, ktorý svojou nadčasovosťou vypovedá o autorovom talente. Tichá meditatívnosť jeho diel evokuje spojitosť s východnou filozofiou a nabáda na rozjímanie, nie ani však po náboženskej stránke, ale predovšetkým po etickej a estetickej. Je kontrastom voči dnešnému hlučnému uponáhľanému svetu, ktorý nás zo všetkých strán pohlcuje, je únikom do mladosti, pokojných radostných chvíľ, je uvedomením si vlastnej slobody. Výstava na-poli / do-poli svojim názvom odkazuje na autorove aktuálne primárne tematické zameranie – motív polí. Zámerné použitie slovných spojení bez diakritiky sa verbálne (napoly/dopoly) pripodobňuje ku kompozičnému koncipovaniu väčšiny jeho diel, a to na dôraz na horizont v polovici obrazu. Na výstave sú prezentované diela z posledného obdobia tvorby, od roku 2015 po dnešok, ktoré tvoria ucelenú kolekciu viacerých sérií s tematikou polí – Fields Project, Rozmazaných polí, najnovších Nočných polí a Svetelných polí. Séria Ekvivalenty (Equivalents) pozostáva z viacerých komponovaných formátov, ktoré sú fragmentárnymi záznamami / snímkami rôznych uhlov pohľadu (vizuálneho i vnemového) na polia. Okrem maliarskeho média je na výstave zastúpená i autorova grafická tvorba a experimentálna tvorba s prepojením viacerých médií, pracujúca s konceptom recyklácie odpadového materiálu. Tomáš Žemla (1984) pedagogicky pôsobí na Strednej odbornej škole v Hlohovci. Jeho tvorba vo svete získava veľké množstvo pozitívnych ohlasov. V minulom roku získal prestížny grant z Pollock–Krasner Foundation v New Yorku. Kurátorka: Radka Nedomová
