Boris Németh, Ján Viazanička - KRAJINA / Premeny Slovenska
KRAJINA Aká si nám krásna ty zem moja… Peter Dobroslav Bella Horal Krajina je spomienka na miesta, kde sme niečo zažili, kam nás ženie túžba ísť a vidieť niečo nové. Len tak, lebo túžime po zmene, lebo sa to patrí, lebo je taká doba. Ale čo naša krajina DOMA? KRAJINA je vo fotografiách Borisa Németha a Jána Viazaničku premenlivou hodnotou, ktorej dominuje stopa človeka. Či už chceme alebo nie, musíme si priznať, že panenské pohľady na pravidelné stohy sena, vzdialené končiare hôr a známe siluety štítov sa už len tak ľahko nedajú vidieť neporušené, bez hmatateľných dôkazov činnosti človeka. Aj keď sa krajina ako definícia a slovo stále delí na prírodnú a kultúrnu, fotografie z ich rôznych autorských projektov zachytávajú prienik týchto dvoch pojmov, ktorý sa nám zhmotňuje pred očami. Človek sa v prírodnej krajine udomácnil, sprivatizoval si lúky, vyrúbal lesy, nechal schátrať veľa plotov a nielen tie. Pomaly vytesňuje pôvodné pohľady, pôvodnú existenciu krajiny a nahrádza ju svojou predstavou o tom, ako by mu mala slúžiť. Každý deň zanechávame stopy, ktoré si obaja fotografi všimli a s pre nich typickým neromantizujúcim pohľadom zachytili, aká sme podľa nich krajina, štát, prosto kus zeme z tej veľkej planéty. Obnažujú samotný pojem krajiny a zachytávajú ju v novom tisícročí. Sledujú, ako sa mení s pribúdajúcou populáciou, ktorá si privlastňuje životný priestor tých, čo sa nevedia brániť. Staviame domy a továrne, pretíname krajinu diaľnicami a meníme ju naším vlastným obdivom. S hrdosťou sa vytrepeme na kopce, ideálne na tie, kde nás čaká dobrá káva a pohostenie a donekonečna si šliapeme nové chodníčky, až sa po nich skaly odplavia dole do doliny. A ak nemáme čas do krajiny ísť, tak si ju prinesieme k sebe – okolie pretvoríme na vysnívanú palmovú pláž a nevadí nám ani smetiak na kraji budovy. Postačí vlastne iba ilúzia, že všetko je stále tak, ako má byť. Ak v zmenách žijeme, nie sú pre nás badateľné. Zmizli tie dlhé lány obilnín a nahradila ich žltosť repky. Ilúzie šťastných dedín vytlačili informačné tabule, ktoré nám radia, kde si môžeme dať lacno niečo do žalúdka. Cesty nás unášajú hore diaľnicami, ako vzdušnými mostmi a my ani nemáme čas zísť z nich dole. Zastaviť sa na ich okraji, dať si lepený chleba so šunkou a pozrieť sa kadiaľ a kam naozaj ideme. Rozľahlosť krajiny a jej krása spočívajú v tom, akí ľudia v nej žijú. My ju prílišnou činnosťou aj nezáujmom pretvárame na vlastný obraz. V projekte Premeny Slovenska nás obaja fotografi v tej krajine našli. KRAJINA nám ako pozdrav zo Slovenska ukazuje ako sa mení na obraz svojho človeka v nej. Aká je teda naša KRAJINA? Kurátorka: Mgr. art. Miriam Petráňová
