OBRAZ AKO TOPOGRAFIA KRAJINY
Výstava Topografia krajiny je po výstavách Vidieť, vedieť, maľovať (Galéria Médium, 2017, Boda Glassbruk, 2019), New Glass Folder (Oravská galéria, 2019) a Obrazy zachytené na skle (Hempel Glasmuseet, 2019) štvrtou výstavou zameranou na prezentáciu obrazu na skle. Z pozície médií môžeme hovoriť o kresbe, maľbe a fotografii na skle. Podmienky pre obrazové výstupy sú podporované koncepciou odborného predmetu Maliarske a dekoratívne techniky na sklo na VŠVU od roku 2012. Na výstave sú prezentovaní pedagógovia, absolventi, študenti a študentky zo skla, intermédií, grafiky, maľby, reštaurovania a fotografie na VŠVU v Bratislave a pedagogičky a študenti z The Faculty of Fine Arts of the University of Porto (FBAUP), Portugalsko. V roku 2022 sa uskutočnil Workshop maliarskych sklárskych techník na Univerzite v Porte, PT (Palo Macho, Žofia Dubová) a Workshop lithyalinu a sklárskych lazúr v Novom Bore, CZ (Palo Macho, Václav Kuželka - Glassbor CZ). Výsledky workshopov tvoria súčasť výstavy. Zámerom odborného predmetu na VŠVU je vnímať maľbu na sklo v kontexte súčasného vizuálneho umenia prostredníctvom subjektívneho zobrazovania autonómnych tém. Laborovanie s obrazom, smerujúce ku klasickým, okrajovým a experimentálnym technikám, mobilizuje myslenie a generuje nielen nové technologické spôsoby, ale aj nové spôsoby zobrazovania. Krajina je časťou zemského povrchu s jej objektmi. Krajina je aj neexistujúca časť zemského aj mimozemského povrchu. Vnímanie a zaznamenávanie krajiny nesie mnoho znakov subjektívnosti, ktoré súvisia s individualitou vnímateľa. Problematika obrazu krajiny je spojená nielen s ľudským vnímaním, s jeho subjektivitou, ale následne s estetikými kritériami. Aj keď preferencia jednotlivých častí krajiny alebo zdôrazňovanie istých aspektov potláčajú alebo vyzdvihujú iné časti z celku, v konečnom dôsledku ich výskum prispieva k objektivizovaniu poznania. Fotografia sa v určitej etape chápala ako jeden z nástrojov objektivizácie a stala sa dokumentačným prostriedkom prezentácie vizuálnej stránky krajiny. Takto alebo podobne by sme mohli definovať princípy nielen vnímania, ale aj zobrazovania krajiny. Názov výstavy Topografia krajiny hovorí o forme reliéfu, farebnosti, o svetle a štruktúre, o objeme, o priestore aj o individuálnom autorskom prístupe k tejto téme, ako východzí moment pre jej zobrazovanie alebo v kontexte abstraktného obrazu. Nesledujeme kauzálne vzťahy v krajine, ale vzťahy založené na intenzitách a na asociačných súvislostiach. Tieto krajiny sú možno svojim zobrazovaním odtrhnuté od naratívnych krajino-obrazov, ktoré poznáme, ale vnímajme to ako výhodu. Myslime obrazom a skúmajme vrstevnatú štruktúru zobrazovania prostredníctvom intermediálneho prístupu. Nie všetko je krajina, ale krajina je všade.
