Hľadanie tvaru v otázkach a odpovediach
Alojz Drahoš je absolventom sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesora Jána Kulicha. „Autor sa obracia k tvorbe vyznačenej mäkkými modelačnými objemami, dospievajúcimi až barokizujúcim rezíduám,“ úvodnými slovami predstavila Drahošovu tvorbu kurátorka výstavy Alena Hejlová. Pri svojom umeleckom vyjadrení využíva najmä klasické sochárske materiály. Bronz, kameň aj súbežne v príťažlivých kombináciách. Vlastné myšlienky tiež zhmotňuje aj v dreve, ktoré mu učarovalo ešte v mladosti. Pre jeho tvorbu je príznačné, že sa neuberá len úzko vymedzeným smerom, ale ponecháva otvorené i viaceré nastúpené cesty.
Častým motívom Drahošovej tvorby sa stáva večná múza mnohých umelcov – „žena“. „Vo svojej sugestívne rytmizovanej súhre objemov, plôch a hrán neraz symbolizuje magickú venušu,“ dopĺňa A. Hejlová.
Už na strednej škole pod vedením svojho pedagóga L. Korkoša si Drahoš obľúbil drevo. „Lákalo ho štruktúrou, mäkkosťou línií a tvarov, bolo príjemné na dotyk a prácu, vyžarovalo z neho teplo,“ dopĺňa kurátorka. Práve drevo sa stalo jedným z dominantných materiálov, prostredníctvom, ktorého autor zhmotňuje svoje tvorivé predstavy.
„Drahoš hľadá vo svojej tvorbe plastické ekvivalenty k nepokojnému toku svojich predstáv, hmota sa mu rozpúšťa v plameni fantázie, ako včelí vosk, ktorý sa podriaďuje vôli zverejniť, čo bolo skryté niekde hlboko v sochárovom podvedomí,“ zakončila svoj príhovor kurátorka výstavy Alena Hejlová.
K výstave Alojza Drahoša vyšiel aj reprezentatívny katalóg, ktorý mapuje pomerne široký okruh sochárovho záujmu. Od plastiky – kameňa, bronzu, dreva, cez reliéfnu tvorbu, až po filigránsku medailérsku tvorbu.
Častým motívom Drahošovej tvorby sa stáva večná múza mnohých umelcov – „žena“. „Vo svojej sugestívne rytmizovanej súhre objemov, plôch a hrán neraz symbolizuje magickú venušu,“ dopĺňa A. Hejlová.
Už na strednej škole pod vedením svojho pedagóga L. Korkoša si Drahoš obľúbil drevo. „Lákalo ho štruktúrou, mäkkosťou línií a tvarov, bolo príjemné na dotyk a prácu, vyžarovalo z neho teplo,“ dopĺňa kurátorka. Práve drevo sa stalo jedným z dominantných materiálov, prostredníctvom, ktorého autor zhmotňuje svoje tvorivé predstavy.
„Drahoš hľadá vo svojej tvorbe plastické ekvivalenty k nepokojnému toku svojich predstáv, hmota sa mu rozpúšťa v plameni fantázie, ako včelí vosk, ktorý sa podriaďuje vôli zverejniť, čo bolo skryté niekde hlboko v sochárovom podvedomí,“ zakončila svoj príhovor kurátorka výstavy Alena Hejlová.
K výstave Alojza Drahoša vyšiel aj reprezentatívny katalóg, ktorý mapuje pomerne široký okruh sochárovho záujmu. Od plastiky – kameňa, bronzu, dreva, cez reliéfnu tvorbu, až po filigránsku medailérsku tvorbu.
„Kladenie otázok a hľadanie odpovedí je pre mladú generáciu celkom prirodzené. Odvaha skúmať a experimentovať, mať túžby a ciele, odhodlanie plniť možno i nesplniteľné. Niekde po tejto ceste kráčajú aj mladí autori Monika Pavlechová a Matej Lacko,“ pripomenula počas slávnostného otvorenia výstavy jej kurátorka Elena Porubänová.
Monika Pavlechová vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave u profesorov I. Németh, T. Rullera a R. Sikoru, absolvovala študijné pobyty v zahraničí. „Nepochybne patrí medzi autorov, ktorých veľkou devízou je komplexná intermediálna pripravenosť a schopnosť orientovať sa vo viacerých médiach súčasne,“ uviedla na vernisáži kurátorka výstavy. Okrem maľby, kresby, grafiky, digitálnej a klasickej fotografie sa orientuje aj na priestorové inštalácie, animácie, videoinštalácie a tvorbu videa. „Vo svojej tvorbe sa sústreďuje predovšetkým na prepis osobných vizuálnych a emotívnych zážitkov, ktoré sa snaží transformovať, cez akúsi všeobecnú skúsenosť do čitateľného jazyka,“ pripomína E. Porubänová.
Autorka sa vo svojej tvorbe odhodlane usiluje predstavovať nové trendy, odtabuizovať, tabuizované, vniesť do výtvarného umenia prvky humoru, irónie, sarkazmu.
Matej Lacko vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave u profesorov V. Kolenčíka a J. Gavulu, počas štúdia absolvoval aj študijný pobyt vo Veľkej Británii. Venuje sa grafike, maľbe, kresbe digitálnej fotografii a grafickému dizajnu. Práve jeho tvorba ho zaradila medzi mladú generáciu autorov, ktorí si už našli svoje miesto na slovenskej výtvarnej scéne.
Mladému autorovi učarovala krajina: „ V jeho konceptuálnej tvorbe sa paradoxne objavuje ako nositeľka emócií. Z jeho nekonečných, často až za horizont preskupujúcich sa panoramatických krajín podvedome vyžaruje sugestívna, meditatívna nálada. Krajina je ale aj súčasťou prostredia a priestoru okolo,“ vysvetľuje Elena Porubänová.
„Pre mladé výtvarné umenie je prirodzený medzinárodný jazyk, prepojenosť s okolitým svetom, priamočiarosť a otvorenosť, vedľa túžby ak nie meniť, aspoň poukazovať, pýtať sa... Umenie, skôr ako by dávalo odpovede, by tak malo dávať otázky,“ zakončila Elena Porubänová.
