Hommage à Flusser
V dnešnej dobe digitalizácií, neustále sa vyvíjajúcich technológiách a rôznych online platformách ako napríklad komunikácia na sociálnych sieťach je práca Andrey Uváčikovej (1990) veľmi aktuálna. Výstavný projekt Hommage à Flusser /Pocta Flusserovi/ mladej autorky, čerstvej absolventky Fakulty umění Ostravskej univerzity v Ostrave, prezentuje myšlienky českého významného filozofa Viléma Flussera (1920 – 1991). Ten sa vo svojich statiach /Za filozofiou fotografie, Komunikológia, Moc obrazu/ zaoberal jazykom, obrazmi a súčasnou komunikáciou prostredníctvom kódov a technických obrazov, ktoré nás obklopujú na každom kroku prostredníctvom televízie, počítačov, fotoaparátov, tabletov či smartfónov.
Andrea Uváčiková pochádza z Dubnice nad Váhom. Študovala v „Ateliéri voľnej grafiky" na Fakulte umenia Ostravskej univerzity (E. Ovčáček, L. Jarcovják, Z. Janáček). Počas štúdia sa prejavila ako nesmierne hĺbavá a bystrá osobnosť s obrovskou dávkou entuziazmu a nenásytnosti po nových skúsenostiach a vedomostiach. Osvojila si tradičné technické grafické techniky, ktoré sa snaží prepájať s modernými médiami a technológiami.
V poslednom období ju zaujala filozofia pôvodom českého teoretika Vilém Flussera, ktorú sa snaží aplikovať do svojich projektov. Vilém Flusser rozvíja problematiku technických obrazov a skúma možnosti ich ďalšej manipulácie prostredníctvom deštrukcie či montáže, čím sa narúša zaužívaný systém ľudského myslenia a vnímania. Podľa Flussera je technický obraz ako okno – človek mu dôveruje ako vlastným očiam. Technické obrazy nás neustále obklopujú nielen cez prístroje, ale i vo forme symbolov, znakov či indexov, ktoré nesú rôzne informácie a človek ich prirodzene automatizuje. Preto je potrebné s obrazom manipulovať, meniť pravidlá a vytvárať nové významy a súvislosti. Tým sa obrazu vráti jeho symbolický charakter a jeho význam už nie je jednoznačný. Tento princíp sa využíva v dejinách umenia od konca 19. storočia formulovaním moderného umenia, kedy sa proces transformácie videnej skutočnosti odohrával priamo v umelcovej hlave. Tak vznikli umelecké smery ako impresionizmus, fauvizmus, kubizmus či abstrakcia ako úplný odklon od realistického zobrazenia.
Zaujatosť týmito myšlienkami na hranici medzi umením, vedou a filozofiou sa pretavuje i do aktuálneho výstavného projektu, ktorým sa Vám predstavuje. Vo svojej videoinštalácii sa zaoberá práve problematikou rozkladu a následnej montáže technického obrazu. Východiskovým bodom celého projektu je jeden technický obraz - fotografia krajiny. Tá je následne pretransformovaná do grafickej série v technike serigrafie. Jednotlivé grafické listy prezentujú fragmenty diela, akési základné stavebné elementy celej kompozície, ktoré sú však samostatne nečitateľné. Táto demontáž a prenesenie do grafického média je prvotnou – manuálnou - manipuláciou s obrazom. V druhej fáze projektu sú grafiky „zdigitalizované", prenesené do digitálnej podoby a ich opätovnou montážou, no už podľa iného kódu, sú prenesené do videa. To opäť však pracuje s obrazom rozkladom, a to na ďalších 100 sekvencií, pomocou postupného zoomovania /približovania - odďaľovania/ od 1 do 100% svojej veľkosti, čím obraz postupne dešifruje a odkrýva. Zároveň je dielo determinované ďalším faktorom - časom. Autorka tak ukazuje rôzne možnosti manipulácie s technickým obrazom a zároveň spája tradičné výtvarné techniky s inovatívnymi technológiami. Hudbu k videu zložil Mgr. Pavel Albert.
