Pieta Vincenta Hložníka je dielom mesiaca apríl
„Začínal som ako dedinský chlapec, plný romantiky a folklórnych záujmov, chodieval som do Heľpy, na Kysuce... V mojej vtedajšej práci vôbec nebola tá dramatická, chmúrna náplň. Spomínam si na prvú prácu z jari 1938. Volala sa Slovenská Veľká noc a v nej sa prvý raz zjavil motív ukrižovaného Krista. Ale na dolnej časti obrazu bola skupinka slovenských chlapcov a dievčat, slovenských detí, a v popredí hlava stareny alebo starca... Bol tam teda v motíve ukrižovaného Krista aj prvok dramatičnosti, ale najmä tam bol folklór a veľkonočná radosť zo vzkriesenia."
Vincent Hložník patrí medzi najvýznamnejších výtvarníkov slovenského moderného umenia. Svojou rozsiahlou tvorbou so silným humanistickým posolstvom, výrazným kresliarskym talentom, inteligenciou, rozhľadom a pedagogickou schopnosťou rozpoznať a rozvíjať umelecké talenty ovplyvnil mnohé ďalšie generácie umelcov a pomohol k rozvoju slovenského vizuálneho umenia, predovšetkým v odbore voľnej grafiky a knižnej ilustrácie.
Vincent Hložník sa narodil 22. októbra 1919 vo Svederníku pri Žiline ako najstarší z piatich detí. Jeho mladším súrodencom bol maliar Ferdinand Hložník. Už ako štrnásťročný si zvolil vlastnú autorskú signatúru a od roku 1933 sa začal pod odborným vedením venovať kresleniu. V rokoch 1937 – 1942 nastúpil na Umělecko-průmyslovú školu v Prahe u prof. F. Kyselu a J. Nováka. Spolu s ním študovali i výrazné osobnosti českého umenia – Oto Janeček, Zdeněk Seydl, Arnošt Paderlík, i jeho neskoršia manželka, talentovaná kresliarka Viera Horáčková. V priebehu štúdií sa spriatelil i s ďalšími významnými výtvarníkmi – Júliusom Nemčíkom, ale najmä s Petrom Matejkom. V roku 1942 UMPRUM úspešne absolvoval obhajobou diplomovej práce na tému Cirkus, ktorá sa zároveň stala jednou z obľúbených tém autora počas celej jeho tvorby, a oženil sa. Postupne vznikli silné priateľstvá s Jánom Mudrochom, Štefanom Bednárom, spisovateľmi nadrealizmu a lyrizovanej prózy. V tomto roku sa uskutočnila i jeho prvá individuálna výstava v Dome umenia v Bratislave, kde prezentoval 125 obrazov a kresieb a ktorá ho začlenila medzi výrazné umelecké talenty, ktoré vyrástli na Slovensku.
Vďaka tejto výstave, ale i kvalite prác počas štúdií, jeho výrazovému i tematickému programu, je často spájaný i s generačne staršími, v tom období už etablovanými výtvarníkmi Cypriánom Majerníkom, Jozefom Kostkom, Jánom Želibským. Zaraďuje sa k výtvarníkom generácie druhej svetovej vojny, kam patria Orest Dubay, Ladislav Guderna, Viliam Chmel, Ervín Semian, Jozef Šturdík či Ernest Zmeták. Všetci študovali a absolvovali počas druhej svetovej vojny na rôznych školách pod vedením rôznych pedagógov, no najmä v období rokov 1945 – 1950 sa ich tvorba stáva formálne i myšlienkovo blízkou. V tomto období začína i ilustrovať pre nakladateľstvo Trávniček a postupne sa stáva jedným z najplodnejších ilustrátorov slovenského výtvarného umenia (ilustroval viac ako 300 kníh). Zásadné pre jeho tvorbu boli už spomínané štyridsiate roky, kedy sa po presťahovaní späť do rodného Svederníka stáva členom spolku Skupina výtvarných umelcov 29. augusta a osobne sa spoznáva s Kolomanom Sokolom. Dôležitý je i dlhší študijný pobyt v Taliansku, kde ho fascinovala predovšetkým tvorba baroka, ale i súdobé modernistické inklinácie. V roku 1949 sa stáva členom Spolku umelcov a priateľov grafiky, sťahuje sa do Žiliny a stretáva sa s ďalšími osobnosťami slovenského kultúrneho života (I. Grossmann, F. Kráľ, A. Barčík...). V tomto období je azda najvýraznejšia jeho inšpirácia španielskym umením, ktorá sa v jeho tvorbe odráža až do konca – od španielskej gotiky cez barokový mysticizmus El Greca (vplyv barokovej kompozície, pretiahnutosť postáv, dramatickosť a svetelná kontrastnosť), revolucionárske a „čierne maľby" Francisca Goyu (diela, kde pred svojou smrťou zaznamenával rôzne strašidelné výjavy) až po vrcholného predstaviteľa kubizmu Pabla Picassa (čierne kontúry, zavrhnutie priestorového a perspektívneho členenia).Tvorba Vincenta Hložníka patrí k najrozsiahlejším a najkvalitnejším v dejinách slovenského moderného umenia. Už od jeho ranných prác mal vyprofilovaný vlastný umelecký názor i výraz. Vo svojich silne expresívnych dielach sa sústreďuje na človeka, jeho existenciu, vnútorný rozpor jeho pocitov. Často dáva do kontrastu život a smrť, strach a nádej. Svojimi dielami „varuje, protestuje, spolutrpí, ale necíti stav bezmocnosti a zbytočnosti. V tom je humanizmus jeho diela." (Ľ. Petránsky: V. Hložník, s. 49). Napriek mnohým témam (cirkusanti, téma Dona Quijota, apokalyptické výjavy, sprievody utečencov, náboženské a mytologické motívy), ktoré spracúva, v takmer každom sa objavujú drámy sveta, ktoré visia nad človekom ako tiché výkričníky.K vrcholným dielam patrí tvorba so sakrálnou ikonografiou, kde ich autor „aktualizuje do výpovede o súčasnej situácii človeka v jeho svete". Často zobrazovanou témou je pieta – zobrazenie Márie s mŕtvym synom na kolenách, vyjadrujúci „vnútornú ľútosť a spoluúčasť v žiali" (pietas – súcit, oddanosť, vernosť, láska). Dielo Pieta z roku 1947 patrí medzi najsilnejšie diela z galerijného zbierkového fondu. Vyniká predovšetkým silným expresívnym nábojom, výraznými pretiahnutými figúrami, diagonálnou kompozíciou, ktorá ju dynamizuje a teda dramatizuje. Prostredie, neurčité a nevymedzené, v akcentoch tmavých šedastých odtieňov so silnými svetelnými kontrastmi, umocňuje pocit dramatickosti a emotívnosti diela, pripomína tragickosť vojny a zbytočnosti ľudského utrpenia. Zároveň však poukazuje na nádej na znovuzrodenie, na moc lásky a dobra, na silu, neoblomnosť, vieru i statočnosť človeka v boji so svetom i sebou samým. Toto dielo má veľmi veľa spoločného práve s už spomínaným barokovým mysticizmom El Greca, či v samotnej kompozícii, ale i využitím mystického nadprirodzeného svetla, ktoré mu dodáva napriek hlbokej bolesti tajomnosť i magickosť.
Celý článok nájdete tu: Vincent Hložník: Pieta
