V lete môžete obdivovať krásu skla, bronzu i maľby
Na letné mesiace pripravuje Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne dvojicu nových výstav. Pre návštevníkov ponúkame prezentáciu sklárskej výtvarníčky Petry Jureňovej Vlhovej a nestora moderného slovenského sochárstva Jána Koniarka. Obe výstavy otvárame v piatok 25. júna o 17.00 hod.
Petra Jureňová Vlhová sa originalitou invenčného prejavu radí k pozoruhodným autorom najmladšej generácie sklárskeho umenia na Slovensku. Profesionálnemu spracovaniu skla v jeho úžitkovej i umeleckej podobe sa venuje už od roku 1995. Za ten čas vytvorila zaujímavé dizajnérske solitéry i úžitkové originály. Pre mladú autorku nie je sklo neosobný a krehký materiál. Vždy ho považovala za živú, pulzujúcu a dynamickú hmotu, ktorá dýcha, rozlieva sa, mení tvary. Prostredníctvom svojich diel chce preniknúť až k podstate bytia. Hľadá vzájomné väzby, symboly a súvislosti, konfrontáciu jednoduchosti a zložitosti, vedomia a podvedomia. Preferuje kontrastné kombinácie farieb a drahých kovov. Práve platina, či zlato, vo vzájomnej kombinácii dramatickej červenej a čiernej, mení bežné sklenené médium v tajomné exkluzívne objekty.
Výrazným počinom spolupráce Galérie Jána Koniarka v Trnave a Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne je dočasná výmena expozícií, čo prináša možnosť prezentácie ucelených zbierok diel dvoch významných slovenských umelcov Jána Koniarka v Trenčíne a Miloša Alexandra Bazovského v Trnave. Umelecký odkaz Jána Koniarka sa stal základom moderného slovenského sochárstva a jeho posolstvo prichádza k nám, klenúc jeden z oblúkov našej výtvarnej kultúry. Ťažisko stálej expozície pozostáva z diel, ktoré sú majetkom GJK. Stálu expozíciu otvára najstaršia datovaná busta Podobizeň umelcovho otca (1905), nasledovaná Hlavou Jána Krstiteľa (1906-12), v ktorej nájdeme citeľný vplyv jeho profesorov a odkaz postrodenovskej modelácie (Lavína, 1930; Pijúci muž, 1925-30; Satyr, 1925-30). Značnú časť Koniarkovej tvorby predstavujú pomníky rôznych tém. Zastúpené sú tiež súťažné návrhy na výzdobu reprezentačných budov a alegorických tém, nevynímajúc komornú tvorbu. Jeho rozsiahle predprevratové dielo sa zničilo, alebo rozptýlené v cudzine, zostalo vo vlasti neznáme. Koniarek, mimoriadne disponovaný pre oblasť monumentálnej sochárskej tvorby, si uvedomoval väzby pamätníkovej tvorby a jej ideologické pôsobenie.
Pre milovníkov maliarstva opäť sprístupňujeme najstaršiu časť zbierkového fondu galérie. Kolekcia, ktorú tvorí päť desiatok výtvarných diel prináša prierez maliarskymi dielami prvej polovice 20. storočia. V priestoroch galérie môžu návštevníci obdivovať práce autorov zvučných mien, ako sú Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský, Mikuláš Galanda, Vincent Hložník atd.. Súčasťou kolekcie sú aj výtvarníci trenčianskeho regiónu - Hugo Gross, Irena Slavinská, či Ľudovít Bránsky.
Petra Jureňová Vlhová sa originalitou invenčného prejavu radí k pozoruhodným autorom najmladšej generácie sklárskeho umenia na Slovensku. Profesionálnemu spracovaniu skla v jeho úžitkovej i umeleckej podobe sa venuje už od roku 1995. Za ten čas vytvorila zaujímavé dizajnérske solitéry i úžitkové originály. Pre mladú autorku nie je sklo neosobný a krehký materiál. Vždy ho považovala za živú, pulzujúcu a dynamickú hmotu, ktorá dýcha, rozlieva sa, mení tvary. Prostredníctvom svojich diel chce preniknúť až k podstate bytia. Hľadá vzájomné väzby, symboly a súvislosti, konfrontáciu jednoduchosti a zložitosti, vedomia a podvedomia. Preferuje kontrastné kombinácie farieb a drahých kovov. Práve platina, či zlato, vo vzájomnej kombinácii dramatickej červenej a čiernej, mení bežné sklenené médium v tajomné exkluzívne objekty.
Výrazným počinom spolupráce Galérie Jána Koniarka v Trnave a Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne je dočasná výmena expozícií, čo prináša možnosť prezentácie ucelených zbierok diel dvoch významných slovenských umelcov Jána Koniarka v Trenčíne a Miloša Alexandra Bazovského v Trnave. Umelecký odkaz Jána Koniarka sa stal základom moderného slovenského sochárstva a jeho posolstvo prichádza k nám, klenúc jeden z oblúkov našej výtvarnej kultúry. Ťažisko stálej expozície pozostáva z diel, ktoré sú majetkom GJK. Stálu expozíciu otvára najstaršia datovaná busta Podobizeň umelcovho otca (1905), nasledovaná Hlavou Jána Krstiteľa (1906-12), v ktorej nájdeme citeľný vplyv jeho profesorov a odkaz postrodenovskej modelácie (Lavína, 1930; Pijúci muž, 1925-30; Satyr, 1925-30). Značnú časť Koniarkovej tvorby predstavujú pomníky rôznych tém. Zastúpené sú tiež súťažné návrhy na výzdobu reprezentačných budov a alegorických tém, nevynímajúc komornú tvorbu. Jeho rozsiahle predprevratové dielo sa zničilo, alebo rozptýlené v cudzine, zostalo vo vlasti neznáme. Koniarek, mimoriadne disponovaný pre oblasť monumentálnej sochárskej tvorby, si uvedomoval väzby pamätníkovej tvorby a jej ideologické pôsobenie.
Pre milovníkov maliarstva opäť sprístupňujeme najstaršiu časť zbierkového fondu galérie. Kolekcia, ktorú tvorí päť desiatok výtvarných diel prináša prierez maliarskymi dielami prvej polovice 20. storočia. V priestoroch galérie môžu návštevníci obdivovať práce autorov zvučných mien, ako sú Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský, Mikuláš Galanda, Vincent Hložník atd.. Súčasťou kolekcie sú aj výtvarníci trenčianskeho regiónu - Hugo Gross, Irena Slavinská, či Ľudovít Bránsky.