Viera Žilinčanová a Michal Jakabčic v Trenčíne

Michal Jakabčic, rodák z rázovitého Klenovca, od počiatku maľoval obrazy, ktoré sa podobajú samé na seba tak, až sú nenapodobiteľné. Jeho maliarske začiatky boli doprevádzané prehodnocovaním domácich a zahraničných vzorov. Nemožno pritom obísť fakt, že ho vždy lákali senzibilita a univerzalizmus bardov modernej maľby ako boli Paul Cézanne, André Derain, kubisti, Lasar Segal, Carlo Carra, Giorgio de Chirico, ale aj slovenský nadrealizmus a svetové surrealistické hnutie. Najskôr na neho pôsobil profesor Ján Mudroch u ktorého Jakabčic študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (l949 - l955), kde vzápätí absolvoval tzv. čestný rok. Neskôr to boli skúsenosti z expresionizmu, fauvizmu a tvorby niektorých príslušníkov Parížskej školy. Treba zdôrazniť, že Michal Jakabčic sa však nikdy neodvolával na veličiny typu Marca Chagalla, či Henriho Rousseaua. Mal svoje vlastné detstvo, ktoré nosil v duši a ktoré "zarámoval" do svojich obrazov. Aj preto sa v Jakabčicovom prípade pripomína niekedy metafyzická maľba - Pittura Metafysica a bokom neostáva ani Viedenská škola magického realizmu, či umelec poľsko - francúzskeho pôvodu Balthus. A keď je už reč o genealógii maliarovej kreativity, nemožno obísť ďaľší zdroj  - svetový básnický lyrizmus 20. storočia. Jeho esenciu stelesňuje v prvom rade dielo ruského symbolizmu - Sergej Jesenin, Velemír Chlebnikov, Jurij Olešša, Ossip Mandeľštam  z domácich autorov zasa Milan Rúfus, Ján Stacho, Miroslav Válek. Jeho obrazy sú v pravom zmysle imaginatívne. Inak povedané Michal Jakabčic je bytostný maliar, ktorý maľuje to, čo cíti a vidí básnik.

Obrazy  z jeho vrcholného obdobia tvorby (keď centrom umelcovho záujmu sa stal svet vnútorných zjavení, svet autentickej umeleckej reflexie skutočnosti presiaknutej fantáziou a poetickou imagináciou) sú plné spirituality, kde sa spája, snúbi svet dospelosti so zazračným svetom detstva. Maliar nás nimi oslovuje, vyzýva k dialógu, a zároveň vzbudzuje pocity úžasu s akými zvykneme stáť pred ikonami, či gotickými tabuľovými maľbami. A za všetkým, za celým týmto jeho snažením sa skrýva jeho prefíkaná a usmievavá, inokedy vážna a prekvapená tvár maliara, ktorého jedinou túžbou bolo znova započuť v ľudskom odľudštení a nepokoji jasnozrivý hlas úprimnosti, čistoty, harmónie a poriadku.. Aj preto sa obrazy Michala Jakabčica stretli s veľkou odozvou na prestížnych výstavách výtvarného umenia v Sao Paolo, Cannes sur Mere, Sofii, Helsinkách, Paríži, Tokyu, Washingtone, Bratislave, Prahe, Nitre, Žiline, Trenčíne, Košiciach…Dostal Národnú cenu a Cenu poroty na Festivaloch medzinárodnej maľby v Cannes su Mére vo Francúzsku v rokoch 1971 a 1980, Cenu Cypriána Majerníka v rokoch 1969, 1972, Hlavnú cenu na Medzinárodnom bienále maľby v Košiciach v roku 1976 a Zlatú medailu (Grand Prix) na prestížnom Jesennom salóne (Salon d Automne) v Paríži v roku 1983, ako jediný zo slovenských výtvarných umelcov doposiaľ vôbec. Žiaľ, doposiaľ nebolo celoživotné výtvarné dielo Michala Jakabčica – z rôznych dôvodov - u nás kompletne výstavne prezentované a docenené. Dokonca ani po umelcovej smrti. S výnimkou autorskej prezentácie na spoločnej výstave s Vierou Žilinčanovou v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, kde bola táto výstava v roku 2010 premiérovaná. Určite by si to zaslúžilo. Okrem iného aj na pôde našej vrcholnej múzejnej a zbierkotvornej inštitúcie v oblasti výtvarného umenia – Slovenskej národnej galérie v Bratislave. A to v podobe samostatnej monografickej výstavy (treba pripomenúť, že týmto spôsobom tu už bolo prezentované dielo takmer všetkých významných slovenských umelcov, to znamená aj maliarových generačných rovesníkov). Nehovoriac o tom, že jeho tvorba bola  akceptovaná (okrem už spomínaných faktov) aj v Prahe, konkrétne bývalým riaditeľom pražskej Národní galerie známym a renomovaným historikom umenia, uznávaným v Európe a zámorí, akademikom prof. Dr.h.c. Jiřím Kotalíkom, DrSc. 

Viera Žilinčanová  sa narodila v Nových Zámkoch, no celý svoj život prežila v Bratislave. Počiatky jej umeleckej dráhy sa spájajú s Vysokou školou výtvarných umení v Bratislave, kde študovala takisto u prof. Jána Mudrocha (1950 - 1955). Ako jedna z kľúčových postáv výtvarného umenia na Slovensku rozvíjala vo svojom diele tradíciu  poetizmu a nadrealizmu.  Dá sa povedať, že všetky jej obrazy - vďaka meditatívnej nálade - vyvolávajú v nás pocity tajomna, nostalgie, ale aj večnosti, ktorú maliarka objavovala - takpovediac - so súhlasom času. Vďaka tomu dokážeme azda lepšie pochopiť pravdu, ktorá je v nich skrytá. Vieru Žilinčanovú odpočiatku lákala poézia a imaginácia. Azda aj preto ju niektorí znalci z oblasti výtvarného umenia  zaraďujú medzi surrealistov. Nie je to celkom tak, no na druhej strane ona sama nepovažovala dedičstvo surrealizmu za niečo cudzie a vzdialené. Prikláňala sa k básnickej línii, ktorá vyviera z typu tzv. magicko - realistickej, lyricko - poetickej maľby 20. storočia. Zvlášť pokiaľ ide o odkaz takých osobností európskeho a svetového výtvarného umenia akými sú René Magritte či Paul Delvaux.  Viedol ju k tomu už pobyt v maliarskej škole rovnako svetoznámeho maliara Oskara Kokoschku v Salzburgu (1956). Dovolím si povedať, že je  to skutočná slávnosť maľby, ktorú nám vo svojich dielach maliarka kladie pred oči. Platí to o všetkých predchádzajúcich výstavách jej tvorby či už v galériách Kenji Kurosawa a Shinby v Tokiu a Sappore, Il Saggiatore v Ríme a Peruggii, vo Viedni, Antverpách,  Kodani, Paríži, Sao Paole alebo doteraz posledných, pomerne skromných výstavách usporiadaných pred vyše 14 rokmi v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave a spomienkovej výstave v galérii Salla Terrena v Prezidenstskom paláci v Bratislave. Viera Žilinčanová  reprezentovala počas života naše výtvarné umenie na známych prehliadkach a festivaloch maľby v Bratislave, Košiciach, Trenčíne, Prahe, Brne, Havane, Krakove, Dusseldorfe, Stockholme, Bruseli, Berlíne, Paríži, Nice, Cagnes sur Mer, Berlíne, Zurichu, Montreali, New Yorku, kde získala medzinárodné ceny a uznania.

V  nadväznosti na poetizmus, nadrealizmus, fantazijné umenie priniesla vo svojich  obrazoch nové autentické ponímanie sveta so zvláštnym nábojom, kde zohráva dôležitú úlohu práve hudba. Nie náhodou to bola práve ona, koho vybrali ako víťaza súťaže na výtvarný návrh a realizáciu scény a opony na premiéru baletu Kytica na motívy K.J. Erbena pri príležitosti znovuotovorenia zrekonštruovanej budovy Národního divadlo v Prahe v 80 – tych rokoch minulého storočia. Okrem hudby to bola tiež príroda. Stromy a parky ponorené v  zeleni a ohnivých farbách jesene. Zbožňovala mestské parky. Mala rada Luxemburskú  záhradu v Paríži, park Retiro v Madride,  Kensingtonskú záhradu v Londýne, Anglickú v  Mníchove, no parkami parkov boli pre ňu iba dva:  Shinjuku park v Tokiu a Horský park v Bratislave.  Pokiaľ ide o prvý z nich, zeleň sa tu ideálne  snúbi s vodou, kameňmi, záhradnou architektúrou.  A Horský  park ? Ten bol a ostal pre maliarku stelesnením  jej "rodného miesta", genia loci.  Jej maliarska tvorba je originálna a osobitá. Je synonymom  autentického prejavu moderného slovenského výtvarného umenia, kde sa predstava prelína so skutočnosťou, poznané s neznámym, ríša tvarov so zakódovaným systémom  myšlienok.  

Výstava tvorby oboch týchto umelcov v Galérii M. A. Bazovského v Trenčíne, usporiadaná v mesiacoch február – marec 2011, následne po jej skončení v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne kde sa stretla s veľkým úspechom a odozvou zo strany verejnosti, oceňuje celoživotný vklad maliarov Michala Jakabčica  a Viery  Žilinčanovej do vývinu slovenského výtvarného umenia.  Žiaľ, niekedy sa ich meno pripomína častejšie za hranicami – či už je to Japonsko, Taliansko, Francúzsko, USA – ako doma. Ich tvorbu možno považovať za priestor, kde sa skutočné prelína s  nadreálnym, predstava so skutočnosťou, poznané s  neznámym, ríša tvarov so zakódovaným systémom  myšlienok, ktoré treba odtajniť, alebo - ak chceme -  odkliať. To je tiež dôvod, prečo máme právo hovoriť  o nej ako o  fenoméne, ktorý je nám blízky, pretože sen a  imaginácia, to sú veličiny, ktoré boli vždy pre nás a pre Slovensko charakteristické.  Možno ju zaradiť medzi unikátne príklady tohto typu umeleckej tvorby na Slovensku