Vývoj zbierkového fondu galérie od roku 1969 po súčasnosť

Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne patrí medzi dôležité slovenské múzeá výtvarného umenia, ktoré svojou činnosťou napĺňajú poslanie dané jej štatútom a zriaďovacou listinou. Teda popri výstavnej činnosti a populárno-náučnej práci s verejnosťou, základ činnosti galérie patrí práve budovaniu a ochraňovaniu zbierkového fondu.

Galéria ako centrum výtvarného diania na Považí

Od počiatku existencie galérie bola stanovená i jej profilácia, ktorá sa premietla do štruktúry zbierkového fondu. Už aj s ohľadom na roky, v ktorých galéria vznikla ( v roku 1969, kedy už mnohé slovenské galérie existovali a boli vyprofilované ), stanovila sa jej orientácia na slovenské výtvarné umenie 20. storočia. Keďže si galéria od samého začiatku plnila tiež úlohu akéhosi centra kultúrneho diania na Považí veľkú pozornosť venovala prezentácii a dokumentácii regionálneho výtvarného umenia. Formovanie trenčianskeho výtvarného regiónu poznačili viaceré generácie výtvarníkov, ktorí svoje dielo buď bezprostredne v ikonografii spojili s mestom, či širším regiónom, alebo si Trenčín a okolie vybrali za svoje životné a umelecké pôsobisko. V zbierke sú zastúpené diela takých mien ako Ladislav Medňanský, Artur Lieszkovský, Herman Kasriel, Štefan Straka, Hugo Gross, Bedrich Hoffstädter, Jozef Holoubek, Ján Šándora, Ľudovít Bránsky, Svetozár Abel, Marián Sučanský, Jozef Fizel, Rudolf Moško, Milan Struhárik, Peter Lehocký, Juraj Oravec, Igor Mosný, Ivan Minárik, Eva Mišáková –Abelová, Jozef Vydrnák a ďalší.

Dielo M. A. Bazovského v zbierkovom fonde galérie

Samostatné postavenie v akvizícii fondu galérie zaujíma dielo národného umelca Miloša Alexandra Bazovského. Umelca, ktorého meno nesie galéria vo svojom názve. Zameranie sa na život a dielo tohto umelca, nebolo teda náhodné. Ľudí, ktorí stáli pri myšlienke založenia galérie v Trenčíne viedla snaha okrem iného zaštítiť sa menom tohto zakladateľa moderného slovenského maliarstva a zhromaždiť maliarove dielo v galerijnej zbierke, ktorá bude môcť byť prezentovaná verejnosti.

Budovanie zbierkového fondu

Za takmer štyri desaťročia odborne profilovanej činnosti galérie sa podarilo zozbierať vývojovo významné diela takmer všetkých predstaviteľov jednotlivých skupín a smerov tvoriacich výtvarnú generáciu 20. storočia. Tak sa popri zakladateľoch moderného slovenského umenia, popri kolekciách tvorcov určujúcich podobu nášho výtvarného života z prelomu 19. a 20. storočia, pred druhou svetovou vojnou, počas nej i chronologicky nadväzne v 50. a 60. rokoch, stali najpočetnejšou skupinou práce vznikajúce v 70. a 80. rokoch. Je to len prirodzené, pretože aj keď sa galéria snažila systematicky budovať zbierku dielami z počiatku 20. storočia, do fondu sa nám takéto kmeňové diela dostávali len sporadicky. O to viac si galéria cenila, ak sa v ponuke objavilo dielo kvalitatívne závažné, ktoré predstavovalo zásadný kamienok do mozaiky vývoja maliarskeho, sochárskeho i grafického prejavu na udržanie kontinuity a chronológie slovenského výtvarného umenia v zbierke.  Až systematické poznávanie tvorby výtvarníkov v ateliéroch, výstavy diel súčasných autorov, kolektívne prehliadky slovenského výtvarného umenia, tematicky zamerané výstavy a následné nákupy prác do zbierkového fondu sa stali základom budúcej zbierky galérie. Galéria ešte desať rokov po svojom založení nemala svoje samostatné reprezentatívne, a v tom zmysle aj výstavné priestory. Napriek všetkým problémom, ktoré boli spojené s priestormi aj technickou vybavenosťou, si galéria svoju zbierkotvornú úlohu plnila pomerne svedomite. Formou pravidelných nákupov v organizácii pribúdali diela, a tak sa postupne vypĺňali biele miesta v zastúpení chronologického vývoja slovenského výtvarného umenia. Napriek nastupujúcemu normalizačnému procesu na počiatku 70. rokov, aj politickému uzatváraniu sa svetu, bola ekonomická klíma pre novo založenú kultúrnu organizáciu priaznivá, čo sa prejavovalo finančným zabezpečením galérie na nákup výtvarných diel do zbierkového fondu. Galéria si už v prvých rokoch svojej existencie vybudovala kredit progresívnej inštitúcie, ktorá dávala priestor aj dielam výtvarníkov, ktorých akceptovateľnosť vtedajším režimom balansovala na hranici prijateľnosti. Okrem vynikajúcich výstavných podujatí realizovalo sa však i nemálo takých, ktoré boli poplatným odrazom doby a ktoré dokresľovali spoločensko - politickú situáciu v krajine.

Diela z prvej polovice 20. storočia

Na podloží križovatiek národnostne zmiešaných umeleckých tendencií sa na prelome 19. a 20. storočia začala rozvíjať slovenská maliarska a sochárska moderna. Jej predstaviteľmi boli Ladislav Medňanský, Ľudovít Čordák, Gustáv Mallý, Maximilián Schurmann, Peter Július Kern, Jaroslav Augusta, Teodor Mousson. Vklad Martina Benku do dejín výtvarného umenia je v jeho modernistickej štýlovej expresii, v sumárnom zjednodušení i maliarsky lapidárnom vyjadrení. Výtvarné sa však u neho podriaďovalo národno-tendenčnému. Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský i Ľudovít Fulla, ale predovšetkým Mikuláš Galanda prijali Benkovu iniciatívu kriticky, s programovým polemickým akcentom. Zo zreteľa európskych súvislostí treba spomenúť dôležitosť košickej moderny – línie secesno-expresívnej a civilisticko-senzuálnej maľby – J. Collinasy, Anton Jasusch, Július Jakoby. Širší prúd senzuálnej maľby 20. a 30. rokov v nezameniteľnej poetike zastupovali Imro Weiner Kráľ, Arnold Weis Kubínčan, Ester Šimerová – Martinčeková. Periódu rokov 1928 – 1935 možno považovať za obdobie vyvrcholenia výtvarnej moderny Slovenska. Tvorivé rozpätie tejto generácie následne nazvanej Generáciou 1909 prezentujú: Cyprián Majerník, Ján Želibský, Eugen Nevan, Štefan Bednár, Ján Mudroch, Ladislav Čemický, František Kudláč, Eugen Lehotský, František Studený, Peter Matejka. Tvorba nasledujúcej výtvarnej vrstvy, nazývanej tiež Generáciou druhej svetovej vojny, reaguje na odkaz Generácie 1909 predovšetkým v sociálnom akcente, hľadá však nové možnosti obrazového výrazu, aplikuje dedičstvo expresívnych tendencií – dielo Vincenta Hložníka, Viliama Chmela, Ervína Semiana, Ernesta Zmetáka. Päťdesiate roky priniesli inú formu spoločenskej objednávky. Hľadali sa uspokojujúce východiská na stvárnenie námetov z revolučnej minulosti i prítomnosti, po formálnej stránke prísne realistické. Popri monumentálno-dekoratívnych kompozíciách riešených podľa kritérií žánrovo-realistického obrazu, začínajú pomaly klíčiť možnosti novej expresívnej nadsázky a štylizácie formy. Skupina Mikuláša Galandu ( Andrej Barčík, Milan Laluha, Ever Púček, Milan Paštéka, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš ) bola vôbec prvá oficiálne povolená skupina, ktorá sa stala jadrom širšieho inovačného procesu. Okolo roku 1960 sa začína aplikovať teória abstrakcionizmu a po nej ďalšie aktuálne programy svetového maliarstva – popart, kinetická maľba, opart ( Anton Cepka, Anastázia Miertušová, Svetozár Abel ).

60. roky v zbierke galérie

Otvorenosť a pluralitu názorov 60. rokov v nasledujúcich dvoch desaťročiach nebolo síce možné úplne anulovať, maľba, plastika i grafika však ( obnovením komunistickej totality ) prešli veľkými zmenami, a to technicky i konceptom. Rozorvanosť figúr, či dokonca ich fragmentovanie sa mení – postavy sa sceľujú ( Milan Paštéka, Viera Kraicová, Vladimír Kompánek, Bohuš Záboj – Kuľhavý, Rudolf Krivoš ). Svoje programy maliari stavali na človeku v obecnej rovine. Napríklad Vincent Hložník cez tragédiu človeka zobrazil utrpenie ľudstva. Surrealizujúce momenty sa ozývajú v tvorbe Agnesy Sigetovej, Stanislava Balku, Viery Žilinčanovej, Běly Kolčákovej, Nikolaja Feďkoviča. Hyperrealistické tendencie sa začínajú objavovať v tvorbe Jozefa Srnu, Veroniky Rónaiovej, Uljany Zmetákovej. V tvorbe grafika Albína Brunovského sa rozvinul fenomén „ fantazijného realizmu“. Uvedením farebnej litografie znamenala tvorba Vladimíra Gažoviča pre slovenskú grafiku prelomovú skutočnosť. Grafické oddelenie bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení sa pod vedením A. Brunovského, ale i ďalších pedagógov stalo liahňou talentov, ktoré dozreli na autentické umelecké osobnosti ( Karol Ondreička, Kamila Štanclová, Igor Rumanský, Naďa Rappensbergerová, Dušan Kállay, Robert Brun, Karol Felix, Peter Augustovič, Robert Jančovič, Igor Benca, Vojtech Kolenčík, Blažej Baláž, Marcel Haščič, Peter Kľúčik ). Celá plejáda autorov sa uplatnila v krajinomaľbe ( Ladislav Berger, Ivan Dulanský, Ján Kudlička, Štefan Roskoványi, Marcel Dúbravec, Rudolf Moško, Zuzka Rusková, Marián Velba, Jozef Zelný, atď. ).

Od 70. rokov po dnešok

V 70. a 80. rokoch si v rámci tradičného hmatového a figurálneho poňatia sochárstva viacerí autori dokázali vybudovať výtvarne čitateľné, samostatné programy. Objavujeme u nich tému prírody, spoločnosti, histórie, intimitu ľudského zážitku, divadlo sveta ( Jozef Kostka, Rudolf Uher, Pavol Tóth, Tibor Bartfay, Juraj Hovorka, Andrej Rudavský, Mikuláš Palko, Peter Roller, Ján Hoffstädter, Juraj Čutek, Igor Mosný, Milan Lukáč, Vít Bojňanský... ). Koncom osemdesiatych rokov sa v našom domácom prostredí objavilo volanie po názorovom pluralizme. Demonštrácia subjektivizmu mladej generácie spochybnila predošlý zažitý model navodený konzervatívnou akademickou výučbou. Nová maľba sa obrátila k expresívno-figuratívnej polohe, interpretácii osobných postrehov, zápiskov, vnímaní ( Svetozár Ilavský, Ivan Minárik, Juraj Oravec, Ivan Csudai, Stanislav Čarný, Štefan Porubän, Štefan Polák, Peter Pollág, Daniel Brunovský... ). Otvorenosť hraníc a otvorenosť svetu priniesla so sebou nové veľké príležitosti, ktoré sa odrazili v tvorbe predovšetkým mladej generácie. Absolventi vychádzajú dnes už z troch vysokých škôl umeleckého zamerania ( Bratislava, Banská Bystrica, Košice ), zúčastňujú sa študijných pobytov v zahraničí aj medzinárodných prehliadok výtvarného umenia, čo so sebou prináša zväčša pozitívne ovplyvnenie tvorivej orientácie nastupujúcej generácie ľudí zaoberajúcich sa výtvarnou tvorbou.

Zbierky zo zahraničia

V priebehu rokov sa do zbierkového fondu galérie dostávali tiež diela zahraničnej proveniencie (maľba, socha, grafika, fotografia, sklo ). Galéria, ktorá vznikla v rokoch spoločného Československého štátu dávala priestor na prezentáciu zahraničného, predovšetkým však českého výtvarného umenia. Takto sa do zbierky dostali diela Otu Janečka, Jana Baucha, Josefa Jíru, grafiky Vladimíra Suchánka, Karla Demela, Jiřího Anderleho a mnohých ďalších autorov. Kolektívne výstavy Súčasnej slovenskej komornej plastiky organizované formou bienále, teda v pravidelných dvojročných intervaloch, boli rozšírené o kolekciu českej komornej plastiky, čím sa zbierka plastiky mohla doplniť o diela českých sochárov (Kurt Gebauer). Krajinu trenčianskeho regiónu si obľúbil ruský maliar Peter Stronskij, ktorého maliarske dielo sa stalo majetkom galérie. Zbierkotvorná činnosť galérie nespočíva výhradne v uchovávaní či konzervovaní fondov výtvarného umenia. Jej úloha je v bádateľskej, prezenčnej a výchovno-vzdelávacej práci so zbierkami.

Pár slov na záver

Značná časť diel, ktorá v posledných rokoch obohatila zbierkový fond galérie, pochádza z darov výtvarných umelcov – maliarov, sochárov, grafikov a sklárov, ktorých autorské výstavy sa v Trenčíne uskutočnili. Galerijný zbierkový fond zaznamenáva ročne minimálny nárast, čo je všeobecný existenčný problém obdobných inštitúcií. Napriek zložitej dobe sa galérii darí plniť jej stanovené úlohy. Hlavným cieľom zostáva jej výstavná prezentácia, rozširovanie medzinárodnej spolupráce, oslovovanie čo najširšej kategórie návštevníkov. Ako multimediálny priestor, v ktorom popri výtvarnom umení kontinuálne rezonuje aj hudobné, slovesné umenie, galéria aktívne dopĺňa a spoluvytvára kultúrnu a spoločenskú klímu regiónu ba i celého Slovenska.