Zomrel akademický maliar Rudolf Moško
V piatok 3. mája 2019 zomrel vo veku 92 rokov známy trenčiansky umelec, akademický maliar Rudolf Moško.
Rudolf Moško sa narodil 22. 9. 1926 v Dobrej pri Trenčíne. V rokoch 1946 – 1949 študoval na Oddelení kreslenia a maľovania pri SVŠT v Bratislave (prof. G. Mallý, J. Mudroch, D. Milly). Od roku 1949 žil a tvoril v Trenčíne. Od roku 1962 uskutočnil viac ako 40 samostatných výstavných podujatí doma i v zahraničí (Bratislava, Trenčín, Košice, Nitra, Banská Bystrica, Žilina, Martin, Praha, Pardubice, Kuba, Poľsko, Maďarsko, Rusko, Švajčiarsko, Rakúsko, Francúzsko...). Autorova posledná rozsiahla retrospektívna výstava bola usporiadaná pri príležitosti jeho 90-tich narodenín v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne ku koncu roka 2016. Venoval sa maľbe, kresbe a v rokoch 1960 – 1988 realizoval na území Slovenska celý rad diel v architektúre (sgrafitá, štukolustrá, reliéfy, kamenné a betónové objekty, keramické mozaiky). Jeho diela sú zastúpené v zbierkach slovenských galérií a v súkromných zbierkach doma i v zahraničí.
Česť jeho pamiatke.
„Základným prínosom Rudolfa Mošku pre slovenské výtvarné umenie je jeho nazeranie na slovenskú krajinu. Ako vášnivý turista má autor charakter slovenskej hornatej krajiny zakódovaný v pamäti, aby neopakovateľný rytmus horských masívov a dolín pretavil do výrazovo čistej, abstrahovanej a údernej podoby. Maximálna redukcia a zhutnenie jej tvarov sa prejavili v špecifickej, typicky „Moškovskej“ štylizácii majestátnych, veľkých, pádnych až sochársky cítených oblých foriem a v neopakovateľnej farebnosti – v magickom akorde zelených, modrých tónov, doplnených najmä červenou a čiernou. Kontrapunktom monumentálne pôsobiacich hmôt je magický, jemne vibrujúci kompozičný a významový detail – motív slnka či mesiaca, pôvabná silueta kostolíka, zhluky mrakov, domov, osamelo sa týčiacich stromov a krov. Jeho krajinárske opojenie je od začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia vyvážené komornými zátišiami. Moško zobrazuje aj zdanlivo každodenné, neatraktívne a prehliadnuteľné motívy, netradične vypovedá o svete všedných i nevšedných predmetov a súvislostí, aby sugestívne zobrazil tichú poéziu vecí okolo nás.“
(PhDr. Danica Lovišková)
