Alojz Drahoš: Hľadanie tvaru
Termín: od 19.3.2010, 17:00 do 2.5.2010, 17:00 denne okrem pondelka
Do povedomia výtvarnej verejnosti sa zapísal ako zdatný modelár, patriaci do rodu figuratívne orientovaných sochárov, nesúci vo svojom expresívne-dramatickom umení echo barokovej hybnosti. Váha jeho sochárskeho vyjadrenia je preto v jedinečných modelačných schopnostiach a teda v práci s hlinou, voskom a následne vo finálnej podobe v bronze. Na výstave vám svoju tvorbu predstaví akad. soch. Alojz Drahoš.
Sochár sa obracia k tvorbe vyznačenej mäkkými modelačnými objemami, dospievajúcimi až k barokizujúcim rezíduám. Vytvára tak originálny prejav vyhranený v novom poňatí organickej formy, účinne plasticky kombinujúc jej prírodný základ s novotvarmi. Plochy sa tiež prestupujú v tvrdom lome, doplnené sú geometrickými elementmi. Dielo je určované krivkovými objemami, zahŕňajúce v sebe pohyb ako do hĺbky, tak z hĺbky. Konkávne objemy sú kombinované s pozitívnymi konvexnými prvkami, aby vytvorili rytmicky zložité – bohaté dielo.
Majstrovu pozornosť roznecuje námetovo večný motív sochárskeho umenia, motív zobrazenia ženy, ktorá pre neho znamená nevyhnutnú fyzickú bytosť, patriacu k samozrejmostiam života, napĺňajúcim ľudský zmysel. Vo svojej sugestívne rytmizovanej súhre objemov, plôch a hrán neraz evokuje magickú Venušu. Oslava ženstva tu je symbolikou tajomstva života, počatia a zániku, zrodenia i skonu, plodenia a úrodnosti. Svojím spôsobom je i dokladom hlbšieho poznania prírody, ku ktorej sochár deklaruje svoj blízky vzťah.
Pre tvorbu Alojza Drahoša je príznačné, že sa neuberá len úzko vymedzeným smerom. Ponecháva i otvorené viaceré nastúpené cesty. Záľubu s pozoruhodnou rovinou klasickej sochárskej práce našiel v kameni. Zhliadol sa v štruktúrach, hutnosti i farbe kameňa, predovšetkým však červeného mramoru maďarskej proveniencie.
Už na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave zásluhou rezbárskeho školenia profesora Ludvíka Korkoša učarovalo Drahošovi drevo. Lákalo ho štruktúrou, mäkkosťou línií a tvarov . Bolo príjemné na dotyk a prácu, vyžarovalo z neho teplo. Obľúbil si ho pre tie mimoriadne tvárne vlastnosti, ktoré drevo sochárovi poskytovalo, pre možnosť odkrývať a vydolovávať zakliate, tušené významy subjektívne umocnenej reči výtvarných symbolov a metafor. 
Organický svet dreva a citlivého dláta, ktoré sa zžíva s kompozíciou ho nadchýna doposiaľ.
Srdcu najbližšiu formu uplatnenia našiel pravdepodobne v bronzoch, v drobných plastikách, reliéfoch, plaketách.
Alojz Drahoš je absolventom sochárstva na VŠVU v Bratislave u profesora Jána Kulicha, ktorý jeho záujem nasmeroval k otázkam modelačného tvorivého postupu voľnej sochy i k otázkam štruktúrnej reliéfnej skladby. Možno aj svojmu profesorovi vďačí za dokonalú profesionalitu v odbore, za bravúrne zvládnutie redukcie trojrozmerného objemu. Potlačenie sochárskej plasticity so všetkými svojimi limitujúcimi faktormi a špecifickými zákonitosťami umelcovu prácu, nielen sťažilo ale podnietilo k rozletu jeho fantázie.
Alojz Drahoš hľadá vo svojej tvorbe plastické ekvivalenty k nepokojnému toku svojich predstáv. Voľné i dynamicky vyvážené spojenia článkov, kontrasty objemov a vydutí, plochy s reliéfnou kresbou i nepravidelne zvlnené plochy, na ktorých sa rozohráva hra svetiel a tieňov. Hmota sa mu rozpúšťa v plameni fantázie ako včelí vosk, ktorý sa podriaďuje vôli zverejniť, čo bolo skryté v sochárovom podvedomí.
