Grafická škola Albína Brunovského

Termín: od 14.6.2019, 17:00 do 25.8.2019, 17:00

Grafická škola Albína Brunovského zo zbierok GMAB
výstava je verejnosti sprístupnená od piatku 14. júna 2019 a potrvá do nedele 25. augusta 2019

Jubilejný rok 2019, v ktorom si galéria pripomína 50-te výročie svojej činnosti, je predovšetkým
vizuálnym príbehom Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne.
Počas celého roka galéria vyberá diela zo svojho rozsiahleho zbierkového fondu, ktorých je viac ako
4900 a prostredníctvom výstavných projektov ich predstavuje verejnosti. Z dramaturgických a tiež
z priestorových dôvodov, majú návštevníci možnosť diela vidieť v takýchto rozsiahlych kolekciách
len málokedy.
Letná výstava „Grafická škola Albína Brunovského“ je ďalšou zo série výstavných projektov, ktoré
galéria vo svojom jubilejnom roku predstavuje zo svojho, 50 rokov budovaného zbierkového fondu.
Ponúka pohľad na ucelenú a mimoriadne kvalitnú zbierku grafiky generácie slovenských umelcov,
ktorej vyššie uvedený názov je zaužívaný v slovenskej výtvarnej obci už od 70. rokov 20. storočia.
Nejde o pevne definovanú školu, či prúd ale o generáciu žiakov profesora Albína Brunovského, ktorí
v priebehu dvoch desaťročí absolvovali pod jeho vedením štúdium na Oddelení voľnej grafiky
a knižnej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Albín Brunovský oddelenie viedol
v rokoch 1967-1990. Pod Brunovského vedením vyrástla generácia grafikov, ktorí sa významne
presadili nielen doma ale aj v zahraničí. Ide o významných a pevne etablovaných umelcov
v slovenskom výtvarnom priestore, uznávaných a oceňovaných v súťažiach na celom svete.
Už od 70. rokov 20. storočia sa pre grafickú tvorbu Albína Brunovského a pre absolventov tohto
oddelenia zaužíval pojem imaginatívne umenie, ako variant fantazijného realizmu. Významným sa
stáva prepojenie figúry a nereálnej magickej krajiny v nových súvislostiach, zdôrazňuje sa najmä
úloha fantázie, symbolu, prevláda poeticko–meditatívny tón. Skôr ako výtvarný štýl, tento pojem
charakterizuje mentálne pramene tvorby samotných umelcov. Predovšetkým je však spojený
s mimoriadne precíznym a dôsledným technickým perfekcionizmom umelcov pri samotnom procese
tvorby grafických diel, uplatnením náročných techník leptu, suchej ihly, litografie, mezzotinty
a ďalších staromajstrovských techník, dnes už takmer nepoužívaných. V tejto súvislosti je
pozoruhodné  aj experimentovanie vytváraním  nových grafických postupov. Brunovský svojim
žiakom odovzdal bohaté vedomosti o týchto technikách a  technológiách pri práci s grafickým dielom,
ale zároveň im umožnil hľadať a nachádzať vlastnú výtvarnú cestu. Mnohí Brunovského žiaci sa
počas štúdií umelecky vyprofilovali a nezávisle od svojho učiteľa sa rozhodli vstúpiť do diametrálne
odlišného tvorivého priestoru. V ich dielach často prevláda nefiguratívne prostredie s abstraktnými
geometrickými prvkami, smerujúce až k archetypálnym znakom a symbolom.
Albín Brunovský sa narodil v roku 1935 v Zohore a zomrel v roku 1997 v Bratislave. V rokoch 1951-
1956 študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave a v rokoch 1956-1961 absolvoval
štúdiá na Oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u prof. Vincenta Hložníka na VŠVU v Bratislave.
Albín Brunovský po štúdiách viedol na škole Oddelenie voľnej grafiky a knižnej tvorby 23 rokov. Vo
svojich raných grafických dielach nadviazal na svojho mimoriadneho učiteľa Vincenta Hložníka, ktorý
je zakladateľom modernej slovenskej grafiky a humanistickým posolstvom svojej tvorby ovplyvnil
ďalšie generácie umelcov. Samotná osobnosť profesora Albína Brunovského je príkladom hlbokého
zaujatia prácou, dokonalého ovládania tradičných náročných grafických techník i otvárania nových
filozofických myšlienok a tém. Významným inšpiračným zdrojom sa pre neho stáva oblasť literatúry
a hudby.
Popri Brunovského diele je cieľom výstavy predovšetkým prezentácia tvorby jeho najvýznamnejších
žiakov, ktorí rozhodujúcim spôsobom zasiahli do vývoja slovenskej grafiky, uberajúc sa vlastnou
cestou experimentu a hľadania. Predovšetkým, rovnako ako ich učiteľ, v schopnosti doviesť grafické
spracovanie až na hranicu maximálnej dokonalej technickej bravúry a v brilantnom zvládnutí

majstrovskej kresby. Vplyvom magických zložiek symbolizmu, reinterpretácie antických mýtov i 
literárnych podnetov, vytvárajú nové obrazové spojenia, vychádzajúce z popretia skutočne
existujúcich javových zákonitostí. V ich prácach sa uplatňuje väčšia expresivita v oblasti formy
a obsahu a popri figurálnych témach, sú obohatené o krajinárske i animálne prostredie.
Brunovský počas svojho pedagogického pôsobenia vyškolil viac ako šesťdesiat renomovaných
výtvarníkov, ktorí priniesli do vývoja slovenskej grafiky nové podnety. Galéria zo svojich zbierok
popri grafickej tvorbe Albína Brunovského, prezentuje verejnosti diela ďalších 17 umelcov, ktorí
študovali na jeho oddelení na VŠVU v Bratislave: Peter Augustovič /1959, Igor Benca /1958,
Alexander Bugan /1952, Martin Činovský /1953, Karol Felix /1961, Róbert Jančovič /1958, Róbert
Brun /1948 a Dušan Kállay /1948 (obidvaja u Brunovského študovali len posledný semester v roku
1972), Peter Kľúčik /1953, Vojtech Kolenčík /1955, Marián Komáček /1959, Karol Ondreička /1944 -
2003, Igor Piačka /1962, Dušan Polakovič /1950, Katarína Vavrová /1964, Alex Vojtášek /1952, Ingrid
Zámečníková /1958.
Galéria ich diela do svojich zbierok získavala od konca 70. rokov do súčasnosti (vystavené dielo od A.
Bugana „Presne“, farebný lept, 1978, bolo do galérie získané kúpou ešte v roku 1979 a K. Vavrová
grafiku „Na ružiach ustlané“, kolorovaný lept, mezzotinta, 2010, galérii darovala v roku 2014).
Ambíciou galérie je naďalej aktuálne reagovať aj na súčasnú grafickú tvorbu a novými dielami
kontinuálne dopĺňať a naďalej rozširovať kolekciu súčasnej slovenskej grafiky do svojho zbierkového
fondu.
Aj keď vystavené grafické práce predstavujú len časť vývojových tendencií v slovenskej grafike od 70.
rokov do konca 20. storočia s presahom až do 21. storočia, prinášajú kvalitu, ktorej podstata popri
precíznom technickom spracovaní a živej reagencii na základné otázky existencie človeka, spočíva
najmä v schopnosti strhávať masku pretvárky z nedokonalej ľudskej spoločnosti.
V zbierkovom fonde GMAB je zastúpených viac ako 1400 grafických diel, preto kolekcia 76
vystavených grafík od 18 autorov predstavuje len jeho malú, ale o to významnejšiu súčasť.
Aj keď klasická grafická tvorba v kontexte súčasných výtvarných tendencií stojí skôr na periférii
dnešnej výtvarnej scény, výnimočné grafické diela, ktoré má vo svojich zbierkach GMAB v Trenčíne,
svojou kvalitou a jedinečnosťou dodnes vyvolávajú priaznivé ohlasy tak u odbornej ako i laickej
verejnosti.
Ela Porubänová