Jaroslava Šicková-Fabrici / Ján Šicko: Sochy medzi nebom a zemou
Termín: od 8.4.2011, 17:00 do 15.5.2011, 17:00 denne okrem pondelka
Tvorba akademických sochárov Jaroslavy Šickovej-Fabrici spolu s manželom Jánom Šickom nie je verejnosti nášho kraja neznáma. Obaja sa opakovane a pravidelne zúčastňujú kolektívnych výstav nielen komornej sochárskej tvorby v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, ale aj spoločných výstav umelcov – rodákov pod názvom Návraty v Galérii Petra Matejku v Novom Meste nad Váhom. Spoločnou reprezentatívnou výstavou oboch autorov galéria pripomína doterajšie aktivity umelcov v regióne a zároveň chce rozšíriť pohľad na ich aktuálnu sochársku tvorbu, ktorou prinášajú osobitý pohľad nielen do komorného, ale predovšetkým monumentálneho sochárstva na Slovensku.
Akademický sochár Ján Šicko je rodákom z Nového Mesta nad Váhom, kde sa narodil 8. 2. 1948. V rokoch 1963 - 1967 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave u profesora Ľ. Korkoša. V rokoch 1969 - 1975 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení figurálneho sochárstva u profesorov Jozefa Kostku a Jána Kulicha. V 70. a 80. rokoch pedagogicky pôsobil na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave.
Venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe predovšetkým z kameňa, ale aj dreva, pálenej hliny a kovu. V jeho dielach, v ktorých hladký kompaktný tvar narúša vrásnením a štrukturovaním materiálu, sa často nachádzajú reminiscencie na rodné Považie – jeho krajinu, spomienky na detstvo a mladosť. Svoje pocity uzatvára do kompaktných, uzatvorených blokov na pomedzí abstraktného a konkrétneho, z ktorých zaznieva symbióza racionálneho a emotívneho tvorivého zámeru umelca. Pre jeho monumentálne sochárske objekty je charakteristická s prírodným prostredím zosúladená a harmonizujúca tvarovo jednoduchá skladba, ktorej význam zdôrazňuje symbolika námetu.
Akademická sochárka Jaroslava Šicková - Fabrici sa narodila 22. 10. 1950 v Bratislave. V rokoch 1969 - 1975 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na oddelení figurálneho sochárstva u profesorov Jozefa Kostku a Jána Kulicha. Od 80. rokov pracuje a pedagogicky pôsobí aj ako arteterapeutka. Za svoj významný prínos v tejto oblasti získala v roku 2009 na Karlovej Univerzite v Prahe titul profesora.
Jej často farebne kolorovaná a glazovaná portrétna a figurálna tvorba v keramike, v súčasnosti osciluje medzi kameňom ( zväčša mramorom) a pálenou hlinou na pomedzí figurálneho a nefiguratívneho sochárskeho prejavu. Vo svojej tvorbe sa zameriava na kontinuitu komorného i monumentálneho sochárskeho diela vo sfére myšlienkovej i tvarovej. Jej diela charakterizuje symbolická viacvýznamovosť obohatená o výrazný poetický náboj. Prostredníctvom používaných symbolov – brány, schody, špirály akoby hľadala cestu k tajomstvám ľudského vedomia a podvedomia. V kontrastoch - čierneho a bieleho, dňa a noci zaznamenáva relativitu a paradoxy ľudského jestvovania. V jej citlivých sugestívnych umeleckých asociáciách nachádzame pokoru ku všetkému živému, čo vzišlo z prírody a bolo poskytnuté človeku.
Obaja umelci žijú a tvoria v Bratislave. Pravidelne sa spolu zúčastňujú na mnohých sochárskych a keramických sympóziách nielen na Slovensku, ale predovšetkým v zahraničí (... Japonsko, Taliansko, Austrália, Južná Kórea, Portugalsko...).
Výstava predstaví nielen ich rozsiahlu komornú sochársku tvorbu, ale aj najnovšie inštalácie a veľkoplošné fotografie monumentálnych diel vytvorené počas ich sympoziálnych aktivít. Umelecká tvorba a život manželov Šickovcov sú akousi oázou vzácneho pokoja a útočiska, v tomto rýchlom svete, plnom násilia a neustálych zmien. Medzi ich dielami nachádzame pocit bezpečia a otvorenej náruče. Oboch umelcov pri práci vedie kresťanská viera, čo im dáva silu a presvedčenie venovať sa aj sakrálnym témam.
