Robert Bielik: Radostné dni
Termín: od 7.8.2015, 17:00 do 20.9.2015, 17:00 denne okrem pondelka
Tvorba Roberta Bielika sa vyznačuje štylistickou a konceptuálnou virtuozitou, pre ktorú je príznačná maliarska precíznosť, uchvacujúce záznamy apokalyptického zemského až nadpozemského sveta, sarkastická analýza postáv a filozofická i náboženská nadstavba výjavov.
Autor dokázal v obrazoch ideálne prepojiť svoje osobné fascinácie i frustrácie, vnútornú túžbu po slobode a nezávislosti s pocitmi pominuteľnosti, neistoty a obáv. Výsledkom sú potom takmer snové maliarske práce až tajomného vyznenia, zobrazenia plné pocitov nedefinovateľného ohrozenia. V mystériu tajomstva imaginárneho, a pritom reálne zobrazeného priestoru, sme svedkami vzopätí a pádov, trvaní v nekonečnosti i ohraničenej pominuteľnosti a ničoty. Bielikove obrazy sú pohľadom do duchovných priestorov napríklad aj seba - človeka zraniteľného i zraňovaného. V krehkom pnutí citov destiluje najjemnejšie tkanivá psychiky, analyzuje ľudské príbehy. Určitým odestetizovaním postáv, portrétov smeruje k jedinému cieľu: ukázať holú skutočnosť, smutnú stránku ľudskej existencie, obrazy zániku človeka bez patetizácie, takmer dokumentárne.
Dramatické, záhadné až desivé zoskupenia postáv, fragmentov, kulís a dekorácií tvoria pitoreskný pohľad na pestrosť existenčnej roviny v živote človeka. Vizuálne parafrázy imaginatívnych priestorov, časový posun a prepojenie, kde sa prelína minulosť s prítomnosťou, tak symbolicky mapujú absurdnosť i tragikomédiu príbehov alebo len jestvovaní fiktívnych aj skutočných postáv. Scény sa najčastejšie odohrávajú v krajine so stojacimi, sediacimi, prípadne ležiacimi mužmi, ženami, deťmi a zvieratami. Zachytené sú v strohých pózach bez prejavov citu, zbavené túžob, či obrátene, scény sú plné emócií až intímneho ladenia. Autorove maľby diváka doslova pohlcujú nervy drásajúcim barokovým pátosom, pripomínajúcim večné vanitas, aby ho vzápätí malým detailom v obraze či sebaironickou poznámkou vrátili do súčasnej reality. Nečakané spojenia a nezlučiteľné súvislosti, hravosť a náhoda, ku ktorým je potrebné priradiť aj moment tajomnosti, štipku revolty proti kodifikovaným pravidlám, večný boj dobra a zla - práve tie viedli tvorcu k zobrazeniu, aby scéna nezostala len homogénnym priestorom, v ktorom máme obligátne zaevidované jednotlivé úkony. Naopak stáva sa premenlivým pólom, aktivujúcim divákove podvedomie a útočiacim na jeho intelekt, na schopnosť vnímať a otvoriť sa významom.
Robert Bielik patrí k maliarom, ktorých myšlienkový a výtvarný svet nie je súčasťou žiadnych kolektívnych úsilí, generačných vrstiev a skupín. Vždy bol typom umelca – samotára, ktorý úporne hľadal a aj nachádzal vlastnú cestu k svojmu osobitému tvorivému programu. Zostal v istom zmysle solitérom, aby si prostredníctvom vlastnej senzibility a výtvarných daností získal ojedinelé postavenie v umení. Svoj maliarsky program autor kodifikoval v 90. rokoch 20. storočia, teda v čase, kedy maľba prežívala na okraji záujmu vysokého umenia a zastávala úlohu zastaralého a nepružného média. V dobe kraľovania videoartu a postkomunistických tendencií Bielik vytrvalo maľoval, pracoval s olejom, venoval sa figuratívnym námetom, nevyhýbal sa sentimentu a imaginácii, študoval staromajstrovské techniky, maľoval realisticky, a ako on hovorí, „pekne“.
Autor sa vo svojej tvorbe vedome dovoláva fotografie ako inšpirácie alebo pomôcky. Pracuje s výrazovým aparátom, ktorý inklinuje k vyjadrovaciemu jazyku fotografie, jeho fotorealizmus však smeruje k hlbšej sonde do zobrazovaného, k zvýšenej psychologizácii a zosilneniu emotívnych účinkov, ktorým napomáha kultivované narábanie s maliarskymi výrazovými prostriedkami – so svetlom a farbou.
Bielikova vrúcnosť a pokora boli rozhodujúcimi predpokladmi k vytvoreniu úprimného a osobitého maliarskeho diela. Vyzbrojený neobyčajne citlivým vnímaním obklopujúceho sveta, jeho podôb a farieb, schopnosťou vlastnej sebareflexie, za prítomnosti akejsi „esencie duchovnosti“mohol do svojich plátien premietnuť to podstatné z večného rozmeru zvolenej témy, ako aj z vlastného intuitívneho sveta. Svoje maľovanie povýšil na istotu v každodennosti: na autentickú uveriteľnú stratégiu.
PhDr. Alena Hejlová
