Výstava Nová Dubnica alias Vorošilovo
Termín: od 26.9.2024 do 31.1.2025, 17:00
N O V Á D U B N I C A A L I A S V O R O Š I L O V O
Výstava „Nová Dubnica alias Vorošilovo“ v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne sa uskutočňuje v rámci 14. ročníka medzinárodného festivalu Deň architektúry s tohtoročným podtitulom „Proces premeny“, pripravovaný spolkom KRUH (CZ) v spolupráci s českými a slovenskými lokálnymi iniciatívami. Výstava predstavuje náhľad do konceptu modelu ideálneho mesta, autorom ktorého je národný umelec, český architekt Jiří Kroha.
Rozvoj priemyselnej výroby v továrňach v Dubnici nad Váhom mal vplyv na potrebu najímania ďalších pracovných síl. Okolie tohto priemyselného centra však začalo pociťovať akútny nedostatok ubytovacích kapacít pre nových pracovníkov. To sa pokúsil vyriešiť krajský národný výbor v Žiline a závod Klimenta Jefremoviča Vorošilova v Dubnici, keď v novembri 1951 predložili plány na výstavbu nového mesta pre 15 až 20 000 obyvateľov. Mesto malo byť pomenované podľa K. J. Vorošilova, politického činiteľa a maršala Sovietskeho zväzu, ktorého meno niesli aj závody v Dubnici. Po smrti J. V. Stalina v roku 1953 zišlo z veľkolepých plánov výstavby Vorošilova. Nakoniec bola zrealizovaná len tretina z celkového plánu a v roku 1957 bola zakladacou listinou z nedokončeného Vorošilova vytvorená obec Nová Dubnica, ktorá získala štatút mesta 1. júla 1960.
Výstavba mesta Nová Dubnica začala v roku 1953, pričom jeho sociálny charakter dotvárala skutočnosť, že do procesu výstavby boli zapojení mladí ľudia z blízkeho okolia. Tí sa svojím úsilím začlenili do budovania nového „mesta budúcnosti“. Prvými dokončenými stavbami boli slobodárne so špecifickými špicatými vežičkami na vrchu. Následne boli vystavané bloky A1 a A2, obklopujúce spomínané slobodárne. Po nich bloky C1 a C2, pomedzi ktoré sa rozprestiera Mierové námestie.
Robustnosť stavieb utvárajúcich jednotlivé bloky je narušená dynamickou skladbou hmôt, vytváraním rôznych priehľadov a štedrým verejným priestorom. Zásadným faktorom je bohatá výsadba zelene, ktorá zmäkčuje dojem z monotónneho koloritu mesta. Neposledným, výrazným špecifikom mesta je takmer všadeprítomná dekoratívna výzdoba fasád v podobe ľudových motívov alebo ornamentov odkazujúcich na oblasť Považia.
Jiří Kroha (1893 - 1974) bol architekt, dizajnér, výtvarník a teoretik umenia. Na ČVUT v Prahe vyštudoval odbor architektúry. V roku 1916 vstúpil do Spolku výtvarných umělců Mánes ako sochár a maliar. Okrem toho sa venoval divadlu, navrhoval scénické výpravy pre Národní a Stavovské divadlo v Prahe. Medzi jeho prvé architektonické realizácie patrí Zemská škola průmyslová, vily pre úradníkov a zriadencov pri Zemském ústavu pro choromyslné v Kosmonosích z roku 1925. Po niekoľkých ďalších realizáciách sa na konci roka 1930 stal profesorom architektúry na České vysoké škole technické v Brně. Tridsiate roky pre Krohu znamenali zameranie sa na sociológiu architektúry, vďaka čomu vznikol cyklus koláží Sociologický fragment bydlení (1930 - 1933), ktorý reflektoval sociálne pomery medzivojnového Československa. Za ľavicové názory bol v roku 1939 suspendovaný, zatknutý gestapom a väznený v koncentračnom tábore Dachau a Buchenwald. Po skončení vojny naďalej pôsobil ako architekt, a po komunistickom prevrate v roku 1948 sa stal najprotažovanejším architektom Československa. Už v roku 1947 navrhoval významnú "Slovanskú zemědělskú výstavu", neskôr tiež navrhol pavilón pre I. celoštátnu spartakiádu v Prahe, a taktiež sa stal rektorom Vysoké školy technické v Brně. Jeho „Mistrovský ateliér národního umělce“ bol v roku 1956 rozpustený. Vďaka svojím realizáciám je dodnes považovaný za jedného z najvýznamnejších českých architektov 20. storočia.
Výstava je pomyselne rozdelená do dvoch miestností. V úvode sa návštevník ocitne nad územným plánom nového socialistického mesta v rozsahu, v akom bolo plánované. Detailné modely budovy do námestia z bloku C2 a budovy Základnej umeleckej školy Štefana Baláža umožňujú lepšiu predstavu o osobitom charaktere architektúry vytvorenej v duchu socialistického realizmu. Nová Dubnica disponuje signifikantným a pre jej obyvateľov veľmi praktickým architektonickým prvkom, podlubím. Okrem funkčného využitia dodávajú arkády segmentových oblúkov mestu osobitý charakter. Odkaz naň je premietnutý do otvoru, ktorým návštevník na výstave musí prejsť, aby sa tak dostal k imitovanému výhľadu na Mierové námestie. Druhá miestnosť výstavy je venovaná osobnosti architekta mesta. Návštevník má možnosť zoznámiť sa so zásadnými udalosťami v živote Jiřího Krohu vďaka časovej osi a prelistovať si publikácie týkajúce sa jeho života a tvorby.
Autorky: Alexandra Mutala, Lucia M. Tóthová, Radka Nedomová
Výstava i sprievodné podujatia sú realizované v spolupráci s mestom Nová Dubnica.
Výstava je aktivitou projektu Centrum architektúry, ktorý je súčasťou Trenčín 2026. Trenčín 2026 finančne podporujú Mesto Trenčín, Trenčiansky samosprávny kraj a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Partnerom je Európska únia.