Autori v zbierkach GMAB

Umelecké zbierky predstavujú jedinečné, na základe teritoriálneho či iného princípu zhromažďované, nenahraditeľné hodnoty. Uchovávané jednotlivými múzeami a galériami v regiónoch tvoria organickú súčasť nedeliteľného celku – kultúrneho, respektíve umeleckého dedičstva nášho národa.
Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne patrí medzi dôležité slovenské múzeá výtvarného umenia, ktoré svojou činnosťou napĺňajú poslanie dané jej štatútom a zriaďovacou listinou. Teda popri výstavnej činnosti a populárno-náučnej práci s verejnosťou, základ činnosti galérie patrí práve budovaniu a ochraňovaniu zbierkového fondu.
Od počiatku existencie galérie bola stanovená i jej profilácia, ktorá sa premietla do štruktúry zbierkového fondu. Už aj s ohľadom na roky, v ktorých galéria vznikla ( v roku 1969, kedy už mnohé slovenské galérie existovali a boli vyprofilované ), stanovila sa jej orientácia na slovenské výtvarné umenie 20. storočia. Keďže si galéria od samého začiatku plnila tiež úlohu akéhosi centra kultúrneho diania na Považí veľkú pozornosť venovala prezentácii a dokumentácii regionálneho výtvarného umenia.
Formovanie trenčianskeho výtvarného regiónu poznačili viaceré generácie výtvarníkov, ktorí svoje dielo buď bezprostredne v ikonografii spojili s mestom, či širším regiónom, alebo si Trenčín a okolie vybrali za svoje životné a umelecké pôsobisko.
Samostatné postavenie v akvizícii fondu galérie zaujíma dielo národného umelca Miloša Alexandra Bazovského. Umelca, ktorého meno nesie galéria vo svojom názve. Miloš Alexander Bazovský prežil posledné roky svojho života v Trenčíne, kde zomrel a je aj pochovaný. Zameranie sa na život a dielo tohto umelca, nebolo teda náhodné. Ľudí, ktorí stáli pri myšlienke založenia galérie v Trenčíne viedla snaha okrem iného zaštítiť sa menom tohto zakladateľa moderného slovenského maliarstva a zhromaždiť maliarove dielo v galerijnej zbierke, ktorá bude môcť byť prezentovaná verejnosti.
Za  štyri desaťročia odborne profilovanej činnosti galérie sa podarilo zozbierať vývojovo významné diela takmer všetkých predstaviteľov jednotlivých skupín a smerov tvoriacich výtvarnú generáciu 20. storočia. Tak sa popri zakladateľoch moderného slovenského umenia, popri kolekciách tvorcov určujúcich podobu nášho výtvarného života z prelomu 19. a 20. storočia, pred druhou svetovou vojnou, počas nej i chronologicky nadväzne v 50. a 60. rokoch, stali najpočetnejšou skupinou práce vznikajúce v 70. a 80. rokoch. Je to len prirodzené, pretože aj keď sa galéria snažila systematicky budovať zbierku dielami z počiatku 20. storočia, do fondu sa nám takéto kmeňové diela dostávali sporadicky. O to viac si galéria cenila, ak sa v ponuke objavilo dielo kvalitatívne závažné, ktoré predstavovalo zásadný kamienok do mozaiky vývoja maliarskeho, sochárskeho i grafického prejavu na udržanie kontinuity a chronológie slovenského výtvarného umenia v zbierke. Žiaľ mnohé nosné diela známych predstaviteľov nášho umenia už vlastnili iné slovenské galérie, prípadne diela boli v súkromnom majetku a tým pre galériu nedostupné. Z tohto pohľadu sa nám do zbierky dostali mnohé práce z hľadiska dokumentácie vývoja i kvalitatívne druhoradé. Až poznávanie tvorby výtvarníkov v ateliéroch, výstavy diel súčasných autorov, kolektívne prehliadky slovenského výtvarného umenia, tematicky zamerané výstavy a následné nákupy prác do zbierkového fondu sa stali základom budúcej systematicky budovanej zbierky galérie. Galéria ešte desať rokov po svojom založení nemala svoje samostatné reprezentatívne, a v tom zmysle aj výstavné priestory. Napriek všetkým problémom, ktoré boli spojené s priestormi aj technickou vybavenosťou, si galéria svoju zbierkotvornú úlohu plnila pomerne svedomite. Formou pravidelných nákupov v organizácii pribúdali diela, a tak sa postupne vypĺňali biele miesta v zastúpení a časovej postupnosti vývoja slovenského výtvarného umenia. Napriek nastupujúcemu normalizačnému procesu na počiatku 70. rokov, aj politickému uzatváraniu sa svetu, bola ekonomická klíma pre novo založenú kultúrnu organizáciu priaznivá, čo sa prejavovalo finančným zabezpečením galérie na nákup výtvarných diel do zbierkového fondu. Galéria si už v prvých rokoch svojej existencie vybudovala kredit progresívnej inštitúcie. Dávala totiž priestor aj dielam výtvarníkov, ktorých akceptovateľnosť vtedajším režimom balansovala na hranici prijateľnosti. Okrem vynikajúcich výstavných podujatí realizovalo sa však i nemálo takých, ktoré boli poplatným odrazom doby a ktoré dokresľovali spoločensko - politickú situáciu v krajine. Aj z týchto výstav sa mnohé diela zaradili do zbierky galérie. Ak by sme teda chceli rekapitulovať doterajší vývoj zbierkového fondu, nájdeme v ňom autorov i diela, ktorými môžeme dokumentovať vývoj slovenského maliarstva, sochárstva i grafiky od začiatku 20. storočia do súčasnosti.
Zbierkotvorná činnosť galérie nespočíva výhradne v uchovávaní či konzervovaní fondov výtvarného umenia. Jej úloha je v bádateľskej, prezenčnej a výchovno-vzdelávacej práci so zbierkami. Erudovaná práca kurátora so zbierkami je veľmi náročná. Vyžaduje si od neho, objektívny a „nadosobný „ prístup k špecifickému zbierkovému predmetu - akým je umelecké dielo. Odborný pracovník musí byť pripravený niesť prípadné riziko hodnotového omylu, ale musí byť aj bádateľom s perspektívou správnej voľby a úsudku, s pohľadom akéhosi vizionára budúcnosti.
Galéria Miloša Alexandra Bazovského je príspevkovou organizáciou Trenčianskeho samosprávneho kraja. V zmysle svojho poslania, s definíciou zbierkotvorného pracoviska má teda v mnohom identické poslanie s obdobnými inštitúciami. Uvedená činnosť galérie je v súčasnosti, vzhľadom na nepriaznivé finančné podmienky poddimenzovaná. Nedá sa hovoriť o systematickom a koncepčnom dopĺňaní zbierky. Značná časť diel, ktoré v posledných rokoch obohatili zbierkový fond galérie, pochádza z darov výtvarných umelcov – maliarov, sochárov, grafikov a sklárov, ktorých autorské výstavy sa v Trenčíne uskutočnili.