História vzniku

Galéria Miloša Alexandra Bazovského vznikla vo februári roku 1969. Svoj názov nesie po slovenskom maliarovi, významnej osobnosti výtvarnej moderny, Milošovi Alexandrovi Bazovskom, ktorý posledné roky (1962-1968) svojho pohnutého, ale bohatého života prežil práve v Trenčíne. Na začiatku histórie galérie stáli výtvarníci združení okolo maliara Ladislava Moška, ktorý bol zároveň prvým riaditeľom galérie. Svoju funkciu zastával od roku 1969 do roku 1992. Nemenej dôležitú úlohu pri konštituovaní galérie zohrali aj ďalší významní umelci - Svetozár Abel, Andrej Barčík, Vladimír Kompánek, Jozef Fizel, či Andrej Rudavský.

Galéria od svojho vzniku niekoľkokrát zmenila aj svoj názov. Pôvodne to bola Okresná galéria Miloša Alexandra Bazovského. O dva roky neskôr sa zmenili jej názov na Oblastnú galériu M. A. Bazovského. V roku 1991 bola delimitovaná pod Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v Bratislave a jej názov sa definitívne zmenil na Galériu Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. V rokoch 1996-1999 pôsobila galéria v rámci Trenčianskeho štátneho kultúrneho centra v Trenčíne. Novým zriaďovateľom sa v roku 1999 stal Krajský úrad v Trenčíne a v roku 2002 prešla galéria do zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Vývojové obdobia v histórii galérie

Prvé vývojové obdobie je ohraničené rokmi 1969 - 1979. Je to obdobie od konštituovania galérie, ktorá vznikla rok po smrti národného umelca Miloša Alexandra Bazovského a nesie jeho meno. Toto obdobie je naplnené predovšetkým rekonštrukciou priestorov v kláštornom komplexe na Mierovom námestí, ale aj realizáciou prvých výstav pod hlavičkou galérie mimo jej sídla. Toto obdobie znamenalo aj budovanie zbierkového fondu a zostavenie troch trvalých expozícií, ktoré sprístupnili verejnosti v roku 1979. Návštevníci si tak mohli prezrieť výber z diel Miloša Alexandra Bazovského, časť zo zbierok slovenského výtvarného umenia 20. storočia a výtvarného umenia trenčianskeho regiónu.

Druhé vývojové obdobie je rámcované rokmi 1979 - 1991. Z hľadiska histórie galérie, paradoxne napriek nepriaznivej politicko-spoločenskej situácii je najoptimálnejším obdobím. Pracovníci galérie realizujú celý rad pozoruhodných výstavných podujatí doma i v zahraničí, rozvíjajú partnerské vzťahy s mnohými kultúrnymi inštitúciami a zbierkový fond sa systematicky rozširuje o kvalitné diela dokumentujúce vývoj slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Novozrekonštruované priestory vytvárajú optimálne zázemie na rozvíjanie širokého spektra galerijných aktivít.

Tretie obdobie sa začína vydaním reštitučného zákona, ktorý predznamenáva najzložitejšie obdobie existencie tejto kultúrnej inštitúcie. Znamená postupné uvoľňovanie galerijných priestorov pôvodnému majiteľovi, ktorým je Rehoľa piaristov na Slovensku. Nasleduje komplikované hľadanie nových, galérii vyhovujúcich priestorov, ktoré sa napokon podarilo nájsť na Palackého ulici číslo 27. Budovanie nového sídla galérie pokračovalo náročnou rekonštrukciou historickej budovy. Posledným projektom, ktorý sa podarilo uskutočniť v pôvodných priestoroch bola výstava Horizonty súčasnosti - prehliadka aktuálnej výtvarnej scény trenčianskeho kraja.

Štvrté obdobie existencie, je obdobím intenzívnej prezentácie aktivít i profesionálnej orientácie v novom, konkurenčne bohatšie štruktúrovanom porevolučnom prostredí. Začína sa presídlením galérie do zrekonštruovaného objektu v júli 2001. Nová história galérie sa začala písať od 22. marca 2002, kedy sa nové priestory galérie otvorili pre návštevníkov.