Monika Pavlechová / Matej Lacko: Otázky a odpovede
Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne
19. marec 2010 – 2. máj 2010
kurátor: PaedDr. Elena Porubänová
Monika Pavlechová nepochybne patrí medzi autorov, ktorých veľkou devízou je komplexná intermediálna pripravenosť a schopnosť orientovať sa vo viacerých médiach súčasne. Popri maľbe, kresbe, grafike, digitálnej a klasickej fotografii sa venuje predovšetkým priestorovým inštaláciám, animáciám, videoinštaláciám a tvorbe videa. Mladá autorka svojimi dielami reprezentuje slovenské výtvarné umenie aj v medzinárodnom kontexte. Vo svojej tvorbe sa sústreďuje predovšetkým na prepis osobných vizuálnych a emotívnych zážitkov, ktoré sa snaží transformovať, cez akúsi všeobecnú skúsenosť do čitateľného jazyka. Pre jej tvorbu sú charakteristické citlivé reakcie na impulzy z prostredia a pritom schopnosť vnímať toto dianie s veľkorysým odstupom v metaforických komentároch a ironickom odľahčení. Zaujíma ju vzťah medzi súkromným a verejným prostredím v spojitosti so sociálnymi, historickými, ale aj politickými aspektmi transformovanými cez osobné skúsenosti. Na výstave v Trenčíne sa predstaví svojimi inštaláciami a videoinštaláciami. Autorka sa vo svojej tvorbe odhodlane usiluje predstavovať nové trendy, odtabuizovať, tabuizované, vniesť do výtvarného umenia prvky humoru, irónie, sarkazmu. Zároveň sa hrá, mixuje formy a experimentuje. Výtvarný pohľad Moniky Pavlechovej sa často odohráva v dvoch ambivalentných, protichodných svetoch, či uhloch pohľadu. Nie sú to výsostne len osobné a intímne skúsenosti, ale najmä v jej videotvorbe sa objavujú prvky výraznej sociálnej zainteresovanosti a angažovanosti. Reaguje na aktuálne dianie okolo seba, na svet plný protirečení, sociálnej nespravodlivosti, komercionalizácie a úbytku čistých ľudských hodnôt. Pre mladé výtvarné umenie je prirodzený medzinárodný jazyk, prepojenosť s okolitým svetom, priamočiarosť a otvorenosť, vedľa túžby ak nie meniť, aspoň poukazovať, pýtať sa... Umenie, skôr ako by dávalo odpovede, by tak malo dávať otázky.
Matej Lacko sa na výstave v trenčianskej galérii Bazovského predstavil svojim premysleným a jednoznačne koncepčne autorsky definovaným, graficko-maliarskym programom s osobitou poetikou. Práve Lackova tvorba ho zaradila medzi mladú generáciu autorov, ktorí si už našli svoje miesto na slovenskej výtvarnej scéne. Matej Lacko v grafikách i v maľbách kombinuje, spája a prelína viaceré média. Niekedy využíva fotografickú predlohu, ktorou sa inšpiruje alebo ju ďalej počítačovo upravuje a manipuluje. Klasické tlače z plochy kombinuje s digitálnou fotografiou, počítačovou grafikou, kolážou, rastrami a pečiatkovou technikou. V jeho tvorbe majú rovnocenné zastúpenie maľba, grafika, kresba a súčasne tri témy, ktorým sa súbežne venuje. Krajina. Prostredie. Človek. U Lacka prevláda tvorivé očarenie krajinou. V jeho konceptuálnej tvorbe sa paradoxne objavuje ako nositeľka emócií. Z jeho nekonečných, často až za horizont preskupujúcich sa panoramatických krajín podvedome vyžaruje sugestívna, meditatívna nálada. Krajina je ale aj súčasťou prostredia a priestoru okolo. Napriek experimentovaniu s výtvarnými médiami i technikami, si tvorba Mateja Lacka svojou tematickou presvedčivosťou už od jeho prvých umeleckých výstupov, zachováva zaujímavú výpovednú hodnotu a kontinuálnu vývinovú tendenciu. Reálne vnímanie doby, prostredia, krajiny okolo seba, prináša Matejovi Lackovi impulzy a námety, ktoré ale filtruje, cez vlastný raster do dvojrozmerných diel, nesúcich jeho pečať osobitosti uhla výtvarného pohľadu a individuálneho umeleckého spracovania.
