Zbierkový fond: Grafika

Popri ostatných akvizičných zámeroch od počiatku svojho vzniku galéria programovo buduje aj zbierku slovenskej grafiky. Zachytáva všetky tvorivé generácie - od zakladateľov moderného slovenského výtvarného umenia až po súčasnosť.

Slovenská grafika sa rýchlo dostala z nesmelých rozbehov na vysokú úroveň koncom 20. rokov a to vystúpením Kolomana Sokola, ktorého dielo je v našich zbierkach veľmi málo zastúpené. Veľkosť objaviteľského a principiálneho diela v tomto smere musíme prisúdiť aj Ľudovítovi Fullovi. Zo staršej generačnej vrstvy kvalitatívne závažne prispel do modernej slovenskej grafiky prostredníctvom linorezov Miloš Alexander Bazovský. Vývinová sila v jednote s umeleckou kvalitou sa nástojčivo a manifestačne prejavila v grafickom diele generácie narodenej okolo roku 1919 a vstupujúcej do výtvarného života na sklonku vojny, alebo tesne po oslobodení. V jej centre sa progresívne riešia nové úlohy spoločenské aj umelecké. V menene týchto myšlienok nastúpili grafici V. Hložník, E. Zmeták,O. Dubay, V. Chmel. V roku 1949 vznikla v Bratislave Vysoká škola výtvarných umení, ktorá mala rozhodujúci prínos pre profesionálnu prípravu nastupujúcich generácií i v grafickom výtvarnom duchu.

Na ďalšej stránke vývinu slovenskej grafiky sa podpísali autori, ktorí na svoju tvorivú cestu vykročili v 50. rokoch – R. Dúbravec, J. Baláž, F. Kráľ, E. Bačík, A. Barčík, L. Kellenberger. K nim pribudli snahy prvej a druhej generácie Hložníkových absolventov VŠVU – V. Bombovej, J. Lebiša, J. Pavlíčkovej, V. Gergeľovej, A. Eckerdta. Podoba fantazijnej línie grafickej tvorby sa kryštalizovala s počiatočnými dielami A. Brunovského, N. Rappensbergerovej – Jankovičovej, E. Sedláka, A. Sigetovej, K. Baróna, V. Gažoviča. Konštruktívna línia slovenskej grafiky sa začala rozvíjať od roku 1965 napr. v tvorbe M. Urbáska, E. Antala, J. Deáka, M. Dobeša, J. Jankoviča, T. Klimovej, ale predovšetkým A. Klimu.

V sedemdesiatych rokoch vstupuje do nášho výtvarného diania ďalšia generácia. Sú to prevažne absolventi špeciálok oddelenia voľnej grafiky a knižnej tvorby na VŠVU v Bratislave. Sem môžeme zaradiť dielo R. Bruna, D. Grečnera, D. Kállaya, M. Minaroviča, K. Ondreičku, I. Rumanského, S. Troppa, D. Stopiaka, A. Vojtašáka, D. Polakoviča, K. Štanclovej. Kompozície dramatického výrazu s civilizačnými úsiliami rozvíjajú vo svojej tvorbe M. Haščič, M. Dúbravec, J. Haščák, V. Kolenčík, T. Kolenčíková, S. Harangozó a ďalší. V osemdesiatych rokoch nielenže dozrievajú prínosy uvedených autorov, ale postupne sa svojou prácou presadzuje najmladšia generačná vrstva. Z mien môžeme uviesť R. Jančoviča, K. Felixa, I. Bencu, B. Baláža. Zbierkový fond grafiky nám zároveň sprostredkúva pohľad na uplatňovanie jednotlivých grafických techník.

Grafické techniky sú zastúpené takmer všetky. Zaznamenávame pritom istý posun od tlače z výšky najmä drevorezu, linorezu, linorytu k technikám tlače z hĺbky, kde sa najčastejšie používa technika leptu, suchej ihly, akvatinty, mezzotinty, či ich vzájomných kombinácií. Litografia – čiernobiela i farebná, patria v súčasnosti k obľúbeným technikám. Mladou, ale za to obľúbenou technikou je serigrafia. Slovenská grafika ako výtvarná disciplína je dnes vyhranený pojem. Svojich priaznivcom a zaslúžený ohlas u odbornej teórie i kritiky si získala už v celom kultúrnom svete.