Ilona Németh / Gabriela Zigová
Termín: od 21.9.2017, 17:30 do 12.11.2017, 17:00
ILONA NÉMETH / GABRIELA ZIGOVÁ
HOSŤ: RÓZA EL-HASSAN
Spoločná výstava známej slovenskej umelkyne Ilony Németh a absolventky jej ateliéru na VŠVU Gabriely Zigovej v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne predstavuje vo výstavnej koncepcii galérie inovatívny a originálny pohľad na výstavnú činnosť i prácu s verejnosťou. Dvojvýstava, ktorá prebieha na oboch podlažiach galérie, predstavuje staršiu tvorbu autoriek, ale i úplne nové diela vytvorené špeciálne pre galerijný priestor. Spojenie autoriek vyplýva z ich spoločného pôsobenia na VŠVU v Bratislave i podobného zamerania výtvarného jazyka. Špeciálnym hosťom výstavy je významná maďarská umelkyňa Róza El - Hassan, ktorej dielo Stretched chair (Napnutá stolička) bolo zapožičané z Ludwig Múzeum v Budapešti.
Celá koncepcia výstavy je zameraná najmä na aktivizáciu a vtiahnutie diváka do výstavy, a to prostredníctvom interaktívnych objektov a site-specific inštalácií, ale i sprievodnými podujatiami predstavujúcimi rôzne ďalšie súčasné podoby umenia ako performance či happening, diskusiami a komentovanými prehliadkami výstavy s autorkami a ďalšími hosťami.
Umenie Ilony Németh a Gabriely Zigovej na prvý pohľad pôsobí bizarne. Nábytkové hybridy s mnohými „funkciami“, pohybujúce sa lešenie, fotografie či videá deštruovaných objektov a architektúr strácajúcich svoju identitu.. Možno sa pri pohľade na ne pýtate: „Je toto naozaj umenie?“
Cieľom výstavy je však, na rozdiel od výstav prezentujúcich klasické médiá, rozprúdiť diskusiu, nastoľovať otázky, nastavovať kritické zrkadlo nášmu vnútru, svedomiu i dobe, v ktorej žijeme. Vyzývať na uvedomenie si historických i kultúrno-spoločenských problémov, ktoré sa dotýkajú každého z nás. Diela pracujú s našimi zmyslami, a aj keď nevyžarujú kalokagatickú krásu, dokážu nás zasiahnuť viac, ako si sami chceme a dokážeme pripustiť. Pretože základom všetkých vystavených diel je tichá, no naliehavá myšlienka, otáznik, výkričník. Sústavné prelínanie autoriek maže hranice a podtrhuje myšlienkovú niť, obohatenú i o dielo Rózy El-Hassan „Stretched chair“, ktoré posúva kontext výstavy do medzinárodnej úrovne. Vzájomný dialóg autoriek vychádza zo spoločných ideových princípov, ktoré Ilona Németh vštepuje svojim študentom v Ateliéri IN na VŠVU v Bratislave. Ich spolupráca už však prekračuje rámec vzťahu pedagóg - študent, je súzvukom dvoch vyzretých umelkýň, uvažujúcich na poli intermédiálneho umenia.
Intermédiá ako jedna z umeleckých kategórií nových médií sa doposiaľ v GMAB prezentovali len vo veľmi úzkom priestore. Ťažko povedať, či vo výstavnej koncepcii galérie, pohybujúcej sa viac-menej v priestore tradičných foriem umenia, existovali pochybnosti o prijatí konceptuálneho umenia trenčianskym publikom, no predstavovanie súčasných umeleckých tendencií patrí jednoznačne medzi hlavnú prioritu galérie. Na výstave sa teda prezentujú rôzne možnosti intermediálnych presahov a tvorivých prístupov, zahŕňajúc statické i kinetické objekty a inštalácie, ale i foto a video záznamy z performance či happeningov. Spoločným menovateľom všetkých vystavených diel je manipulácia – manipulácia s objektmi, s priestorom, s ľuďmi, s históriou.. Diela zasahujú do priestorov, symbioticky zrastajú s nimi, stávajú sa ich neoddeliteľnou súčasťou, zároveň komunikujú s divákmi a v tichosti vyvolávajú otázky. Na prvý pohľad ich evidentná a až silená meditatívnosť a spiritualita sa konfrontuje s paradoxným napätím, upachteným spôsobom života, mocenstvom a zvrátenosťou súčasného sveta. Prostredníctvom absurdnej modifikácie či symbolického gesta autorky apelujú na uvedomenie si vlastných hodnôt a zásad, vďaka ktorým môžeme žiť plnohodnotnejší a bohatší život.
Ilona Németh (nar. 1963), vedúca ateliéru „IN“ na Katedre intermédií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, patrí medzi najoriginálnejšie umelecké osobnosti slovenského umenia. Jej tvorba, oscilujúca na hranici objektu a inštalácie, je často úderná, odrážajúca aktuálne problémy, no zároveň vyjadrená jednoduchou a zrozumiteľnou rečou. Často tematizuje prelínanie súkromného a verejného priestoru a narúšanie intimity. Divák ako hlavný konzument umenia je pre ňu veľmi dôležitý - upriamuje pozornosť na jeho vnímanie a vzájomný dialóg s daným dielom, nabáda ho, aby bol súčasťou diela, núti ho sa hlbšie zamyslieť a obnažiť tak absurditu mnohých činov. Práce, ktoré sú prezentované na výstave, pracujú najmä s nábytkovými solitérmi. Vytvára vlastné nábytkové sochy s multifunkčnými a flexibilnými možnosťami využitia, ktoré „zjednodušujú život“.
Vracia sa k téme cirkevnej moci, patriarchálnej spoločnosti, ale i konzumnému spôsobu života, kde sa stále viac stráca čas a priestor. V dielach Pax Nexus Salvus a MALM-in mení dostupné nábytkové kombinácie s dizajnom známeho nábytkového reťazca na novotvary – viacúčelové objekty vhodné nielen na starostlivosť o telo, ale i ducha. Veď je to predsa jednoduché – po prezlečení sa vyspovedať (ak ste príliš zaneprázdnení i prostredníctvom pošty), skontrolovať sa v zrkadle, premodliť sa k odpusteniu hriechov (v prípade horšieho hriechu podplatiť boha „odpustkom“) a pokračovať v zabehnutom spôsobe života. A to všetko za bezkonkurenčnú cenu v príjemnom minimalistickom dizajne! Metod ako kazateľnica alebo tribúna upriamuje pozornosť na moc a pocity, ktoré z nadradenosti vyplývajú. Týči sa ako memento historických či cirkevných manipulácií. Spolu s Relikviárom – tromi schránkami so „svätými ostatkami“ umelca na IKEA poličke - všetky tieto diela sakralizujú profánne a profanizujú sakrálne.
Priestorová inštalácia Kód predstavuje jednu z prvých nábytkových realizácií autorky. Pracuje tu so základným komunikačným priestorom – stolom, doplneným o zvukovú stopu z niekoľkých filmov. Stôl však neplní svoju funkciu, pohlcuje celý priestor, zabraňuje v rozhovoroch, diskusiách, poradách, neprináša riešenia ani výsledky.
Vo videozázname z performance Hmla Ilona Németh metaforicky prostredníctvom prírodného javu resetovala kolektívnu pamäť a očisťovala priestor Námestia slobody v Bratislave od nánosov historických zlyhaní i víťazstiev. V symbolickom akte „krstu“ z tohto kontroverzného a vizuálne neatraktívneho miesta zmývala hriechy minulosti a prítomnosti.
Gabriela Zigová (nar. 1989) sa už počas štúdií v Ateliéri IN na VŠVU prejavovala ako nadaná a vnímavá osobnosť, ktorá stavia súčasné umenie do konfrontácií s aktuálnymi politickými či sociálnymi otázkami. Jej diela sú predovšetkým prepojením média fotografie a videa s performance, site specific a interaktívnou inštaláciou. Prostredníctvom minimálnych prostriedkov, používaním všeobecne známych symbolov a jednoduchých gest reflektuje vo svojej tvorbe problémy, osobne sa jej dotýkajúce, ale platiace pre celú spoločnosť.
Videozáznamom z performance Vicious Circle sa autorka symbolicky točí „v nekonečnom bludnom kruhu“ života a smrti. V kruhu neexistuje žiaden posun vpred ani vzad, každá situácia len znásobuje problémy a neexistujú riešenia, ako sa z neho vymaniť. Tento apokalyptický model je znásobovaný i ďalšími symbolmi, atakujúcimi na naše zmysly – nepríjemnou zvukovou stopou a silnou žiarou baterky, tápajúcou v okolitej tme.
Fotodokumentácia autorkinej bakalárskej práce Res Ipsa Loquitur (Vec hovorí sama za seba) približuje performance, kde pracovala s tromi ikonickými symbolmi kresťanskej cirkvi – bielou holubicou, uväznenou v priestore provizórneho papamobilu, umiestneného na námestí pred kostolom Sv. Trojice v Bratislave. Prácou reagovala na vtedajšie okolnosti abdikácie pápeža a je pretrvávajúcou kritikou katolíckej spoločnosti.
Kinetická site specific inštalácia vznikla ako kritický apel, a zároveň i ako spomienkový akt k zániku niekdajšieho umeleckého centra Cvernovka v Bratislave. Personifikuje neustály cyklus deštruovania miest a krajiny developerskými projektami, určenými pre najvyššie triedy. Dielo je kritickým pohľadom na súčasný trend ničenia historicky i spoločensky hodnotných architektúr na úkor „lepšieho života“ v nadštandardných podmienkach, a tiež nostalgickou spomienkou na minulosť a umeleckú komunitu, ktorá objektu vdýchla nový život.
Fotografie londýnskej vyhorenej budovy Grenfell Tower a hybridnej stoličky opäť pracujú s problematikou deštrukcie a straty vlastnej pôvodnej identity. Prostredníctvom stoličkových koláží však vznikajú nové metamorfózy a re-konštrukcie objektu, ktoré síce stratili svoju funkčnosť, no napriek tomu „frankensteinovsky“ ožívajú v nových konceptoch.
Maďarská umelkyňa sýrskeho pôvodu Róza El-Hassan (nar. 1966) je jednou z najvýznamnejších umeleckých osobností súčasného umenia v Strednej Európe. V tvorbe sa zameriava predovšetkým na inštalácie, videoumenie a performance. Orientuje sa predovšetkým na tematizovanie politických, ekonomických a sociálnych problémov, najmä na otázky týkajúce sa utečeneckej krízy. Jej séria Stretched objects (Napnuté objekty), 1995, z ktorej pochádza i dielo zapožičané z jednej z najdôležitejších umeleckých inštitúcií zameraných na súčasné umenie – Ludwig Museum v Budapešti, ironizuje myšlienku sily. Súčasťou série sú bežné predmety (stoličky či poháre) zavesené na stene a teda povýšené na umenie, avšak nie tradičným spôsobom, ale prostredníctvom „napnutia“ kovovými lanami. Tento spôsob inštalácie asociuje na prvý pohľad symboliku kresťanského ukrižovania či stredoveké mučiace tortúry. Zároveň objektom stoličky naráža i na známe konceptuálne dielo Josepha Kosutha „Jedna a tri stoličky“ (1965), ktoré však aktualizuje v nových kontextoch a interpretuje ho skôr ako napätie a deštrukciu v umení ako takom.
Projekt je realizovaný vďaka finančnej podpore FPU. FPU je hlavným partnerom projektu.
Sprievodné podujatia:
21. 9. 11.00 - komentovaná prehliadka výstavy
21.9. 17.30 - otvorenie výstavy, komentovaná prehliadka výstavy za prítomnosti oboch autoriek
22.9. 11.00 - komentovaná prehliadka výstavy
4.10. 11.00 - moderovaná diskusia s autorkami a kurátormi
4.10. 17.30 - moderovaná diskusia s autorkami a kurátormi
9. 11. 17.30 - komentovaná prehliadka, happening
