Imro Weiner Kráľ (1901-1978) pri príležitosti 110. výročia narodenia
Termín: od 21.10.2011, 17:00 do 4.12.2011, 17:00 denne okrem pondelka
V Galérii Miloša Alexandra Bazovského predstavujeme pri príležitosti 110. výročia narodenia Imra Weinera-Kráľa výber z jeho maliarskej tvorby rokov 1922 – 1975. Diela pochádzajú z viacerých slovenských galérií a súkromných zbierok. Počas celého umeleckého vývinu bolo výtvarné myslenie a umelecký prejav Imra Weinera-Kráľa poznamenaný úsilím spojiť lásku k Francúzsku s láskou k rodnému Slovensku. Zomknúť dva nezlučiteľné a nespojiteľné svety - francúzsku kultúru a slovenskú tradíciu. Chcel nájsť vzťah medzi snom a skutočnosťou, spomienkou a realitou, prírodou a človekom, spoločnosťou a národom.
Narodil sa 26. októbra 1901 v Považskej Bystrici. V rokoch 1919 – 1922 študoval na Českom vysokom učení technickom architektúru a súbežne na Umelecko-priemyselnej škole maliarstvo v Prahe. O rok neskôr začal študovať maliarstvo na Akadémii výtvarných umení u profesora Rudolfa Döringa a Ludwiga Heupela-Siegena v Düsseldorfe a na Akadémii výtvarných umení v Berlíne. Rozhodujúce však pre Imra Weinera-Kráľa bolo štúdium v roku 1924 na École des Beaux-Arts u Cormona a na Akadémii Colarossi v ateliéri maľby a kresby v Paríži. Jeho prvé výtvarné diela boli ovplyvnené expresionizmom a kubizmom. Patril k tým slovenským umelcom, ktorí v tridsiatych rokoch tvorili pod vplyvom surrealizmu, taktiež realizoval prvú surrealistická výstava na Slovensku. Mal zásluhu na intenzívnom prehlbovaní stykov s francúzskymi surrealistami. V roku 1939 odchádza do Paríža, kde počas niekoľkých mesiacov nadviazal kontakty s československými odbojármi vo Francúzsku, najmä s jednou z prvých sietí aktívnych v odboji, ktorá vzišla z M.O.I. (Main d´Oeuvre Immigré).V marci 1940 sa Imro Weiner-Kráľ sťahuje do ateliéru na ulici Ernest Cresson v Paríži . V aktívnych účastiach na protifašistickom odboji si osvojuje priezvisko „Kráľ“, ktoré používa aj v ďalších obdobiach svojho umeleckého vývinu ako druhé priezvisko. V roku 1950 po zatvorení „Maison de France“ v Bratislave a vypovedaní francúzskych diplomatov z Československa je v septembri Imro Weiner-Kráľ vyhostený z Francúzska. Odvtedy žil striedavo v Prahe a Považskej Bystrici, od šesťdesiatych rokov natrvalo v Bratislave.
Vo svojej výtvarnej tvorbe rád vyjadroval vzťah medzi reálnom a ireálnom, zobrazoval príbehy odzrkadľujúce minulosť a súčasnosť, spojenia lásky a rozchodu. Osobitou modifikáciou surrealizmu v maliarskom prejave Imra Weinera-Kráľa sa prelínajú rozličné perspektívy obrazového priestoru, časové roviny, zažité skúsenosti i snové predstavy. Už v období parížskeho pôsobenia (1939 - 1950) si vytvoril model asociatívne viazanej reality, v ktorej využíval simultaneitu pohľadov do krajiny, na človeka a ženu spätú s prírodou.
Imro Weiner-Kráľ bol maliarom, kresliarom, grafikom, ilustrátorom a komentátorom kultúrneho, výtvarného a politického života. Zomrel 11.augusta 1978 v Bratislave.
