Iveta Tomanova PARALLEL WORLDS - SÚČASNÉ PARALELY

Termín: od 20.6.2023 do 8.7.2023

PARALLEL WORLDS – súčasné paralely

Výstava je voľným pokračovaním projektu, ktorý autorka odprezentovala pred rokom v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Naďalej rozvíja tému konfrontácie reálneho a virtuálneho sveta, ktorá sa stala už dávnejšie aktuálnou nielen kontexte života dospelej populácie, ale výrazne zasiahla aj do detského sveta predstáv – už niekoľko rokov formuje imagináciu predškolákov. Virtuálny svet sa tak snaží stať rovnocenným realite. Zatiaľ čo výstava na Liptove pôsobila viac futuristicky v zmysle konfrontácie týchto svetov, trenčianska má civilnejší charakter. Neotvára ďalšie témy. Sociálnu a citovú odcudzenosť, IT smog, eko-odpad, fetiše druhej a tretej dekády 21. storočia, to všetko sme už do životov integrovali. Fenomény, ktoré majú vzostupnú tendenciu v globálnom meradle. Táto výstava je viac o smútku, výraznom geste prosby o pomoc, o gestách záchrany. Človek sa stále viac približuje svojím nastavením k stroju, je nútený redukovať zdravé emócie a čoskoro bude nútený súperiť s fenoménom umelej inteligencie.

Iveta Tomanová vyštudovala v 80. rokoch scénografiu na VŠMU a sochárske začiatky u nej počas štúdia formoval akad. soch. Juraj Meliš. Jeho environmentálna angažovanosť a existenciálny pocit z reality tej doby zanechal na neskoršej tvorbe Tomanovej stopu. V priebehu rokov si vytvorila nezameniteľný rukopis, pričom primárne sa zamerala na komornú figurálnu tvorbu. Jej kompozície veľmi priamočiaro reflektujú stereotypy, s ktorými sme na dennej báze konfrontovaní. V kontexte uvádzaných tém dominujú námety „zahlcovania“ más novými technológiami, uniformita, imidž deklarujúci spoločenský status. Pri viacerých výjavoch si uvedomíme, že reklama a technické vymoženosti z nás často vytvárajú repliky tzv. celebrít, že dôležité je zaradiť sa a byť „IN“. Že uniformita vo výzore i správaní sa podporuje anonymitu a ako predzvesť neslobody formuje našu budúcnosť. Žijeme v časoch kolektívneho konsenzu, komunitného spolunažívania a doba, v ktorej bolo umožnené „vyrásť“ skutočným osobnostiam a autoritám, je minulosťou. Možno aj preto, lebo autorita nemá ďaleko k autoritárstvu. Toto je jeden z tzv. univerzalistických aspektov tvorby Tomanovej. Rovnako aj spomínaná téma nadužívania technických vymožeností, rýchle starnutie a vyraďovanie komponentov a produkcia elektronického odpadu. Autorka v tejto súvislosti zachytáva skôr psychologický aspekt jednotlivých procesov: závislosť od technológií, seba deštrukciu, izoláciu... Všetci sme spolu a každý sám. Autorka vytvára „prostredia“ – svoje figúry zoskupuje do celkov, no každá sa snaží byť individualitou:

nositeľkou aktuálneho spoločenského feelingu, akčnosti, pri statusových témach aj elegancie. S násobením uniformnej jedinečnosti figúr sa ale tento pocit vytráca a po istom čase vnímame už len vzájomné klony. Rovnaké gestá, rovnaké pohyby, rovnaký výraz. Pomyselná strata originality, popretie identity.

Pandémia mnohé tieto procesy naštrbila, svet sa mení aj s pribúdajúcimi vojnovými konfliktmi a vyvstáva otázka, do akej miery bude možný návrat k stereotypom poslednej dekády. Pre budúcu tvorbu Ivety Tomanovej sú však zmeny a premeny živnou pôdou.

Roman Popelár

kurátor výstavy