Ján Koniarek - Pro Patria
Termín: od 25.6.2010, 17:00 do 5.9.2010, 17:00 denne okrem pondelka
Výrazným počinom spolupráce Galérie Jána Koniarka v Trnave a Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne je dočasná výmena expozícií, čo prináša možnosť prezentácie ucelených zbierok diel dvoch významných slovenských umelcov Jána Koniarka v Trenčíne a Miloša Alexandra Bazovského v Trnave. Umelecký odkaz Jána Koniarka (1878 Voderady - 1952 Trnava) sa stal základom moderného slovenského sochárstva a jeho posolstvo prichádza k nám, klenúc jeden z oblúkov našej výtvarnej kultúry.
Ťažisko stálej expozície pozostáva z diel, ktoré sú majetkom GJK. Stálu expozíciu otvára najstaršia datovaná busta Podobizeň umelcovho otca (1905), nasledovaná Hlavou Jána Krstiteľa (1906-12), v ktorej nájdeme citeľný vplyv jeho profesorov a odkaz postrodenovskej modelácie (Lavína, 1930; Pijúci muž, 1925-30; Satyr, 1925-30). Značnú časť Koniarkovej tvorby predstavujú pomníky rôznych tém. Zastúpené sú tiež súťažné návrhy na výzdobu reprezentačných budov a alegorických tém, nevynímajúc komornú tvorbu.
Je pozoruhodné, že starnúci umelec, sťahujúci sa do svojho súkromia rezignujúc na vonkajšie podnety, vytvoril tesne pred rokom 1945 dve diela, ktoré nástojčivo a s koncentrovanou výrazovou silou vyjadrili drámu doby (reliéf Hlas vojny a skulptúru Hlas povstania). Nimi akoby symbolicky uzavrel oblúk tvorby v časovom úseku oboch svetových vojen, rámcujúcich prvú polovicu 20. storočia. Ján Koniarek žil v Trnave čoraz utiahnutejšie a pre roztrpčenie takmer vôbec nevystavoval svoje práce. Odkaz komornej tvorby mal prevažne podobu sošiek z vysušenej modelovacej hliny. Po Koniarkovej smrti rozhodujúci impulz na ich záchranu vyšiel z iniciatívy jeho krajana a prvého monografistu, umeleckého historika Karola Vaculíka, ktorý organizoval ich postupné odlievanie do bronzu. Koniarek zomrel v Trnave 4. mája 1952. V roku 1953 sa uskutočnila Koniarkova prvá retrospektívna výstava v SNG v Bratislave.
O autorovi:
Ján Koniarek sa narodil 30. januára 1878 vo Voderadoch v rodine učiteľa Františka Koniarka a Márie (rodenej Csasznej); 1894-97 štúdium na Umelecko-priemyselnej škole v Budapešti; 1897-1906 štúdiá na Akadémiách výtvarných umení v Prahe, v Budapešti (prof. Alojz Štróbl) a v Mníchove (prof.W. von Rühmann); 1906-1914 presídlenie do Srbska (Belehradu), pedagóg a účastník na umeleckom dianí; 1912-1918 dobrovoľník v Balkánskej vojne, voják v 1. sv. vojne; 1918 návrat do Voderád (k sestre); 1924 presídlenie do Trnavy, prvý ateliér v areáli Sesslerovej továrne, neskôr dom s ateliérom na Šaštinkovej (dnes Trstínskej) ulici; 1937 publikuje text Sochár a národ v Slovenských pohľadoch, 1939-43 docent pre modelovanie na výtvarnom oddelení Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave; 1944 prvá monografia od Karola Vaculíka: Koniarek; 4. mája 1952 zomiera v Trnave, pochovaný na Novom cintoríne; 1978 Okresná galéria v Trnave pri príležitosti 100. výročia narodenia autora je premenovaná na Galériu Jána Koniarka v Trnave; 2002 otvorená Stála expozícia sochárskych diel Jána Koniarka v novej prístavbe Kopplovej vily Galérie Jána Koniarka v Trnave; 2007 vychádza monografia Sochár Ján Koniarek a otvára sa nová stála expozícia Ján Koniarek – zakladateľ moderného slovenského sochárstva v novom pavilóne Kopplovej vily GJK v Trnave.