Jan Šafránek: Svět lidí/Svet ľudí
Termín: od 3.5.2013, 17:00 do 16.6.2013, 17:00 denne okrem pondelka
Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne predstavuje početný súbor obrazov maliara Jana Šafránka (*9. 4. 1948 v Hradci Králové). Jeho dielo, pre ktoré je príznačný naratívny štýl, odvodený zo starobylých postupov predávania vizuálnych informácií, sa začalo formovať v nepriaznivom ovzduší československej normalizácie ako nelichotivo ostrá reflexia vtedajšej komunity. Výjavy zo všedného života, od krčmových zákutí po scény pri výsluchu podané hladkým splývavým rukopisom, popisujú kvázi dokumentárnym spôsobom spoločenské mechanizmy doby. Nepohodlný umelec bol po podpise Charty 77 vyhnaný zo zeme. Od roku 1979 žil v exile, z ktorého sa vrátil do Čiech až po zmene režimu v roku 1990. Od tej doby prebýva striedavo v Prahe a vo Viedni. Veľkú časť života za hranicami zakázaného domova i po návrate strávil "na ceste", či už to bolo v Rakúsku, Austrálii, USA, Taliansku, Tasmánii, na Novom Zélande, v Tichomorí, na Tahiti či v Južnej Amerike. V jeho "cestovných" záznamoch sa hromadili výjavy z viedenských kaviarní a obchodov, talianských bistier, trhovísk a nočných barov, austrálskych benzínových púmp a piknikov, amerických fastfoodov či mexických pouličných slávností. Pohotové kresby zo skicárov, vyznačujúce sa čistou, nerušenou linkou a efektnými priestorovými skratkami, mu potom poslúžili ako východisko pre koncipovanie jednoduchých figurálnych výjavov, evokujúcich postupy sociálnej fotografickej momentky, i komponovaných celkov. Čiastkové pozorovanie, využívajúce metódy bystrého, ale neúčastného pohľadu, ktoré sa autorovi osvedčilo už pri skúmaní domácej reality, sa postupne začalo skladať do súhrnnej charakteristiky súčasného sveta "všetkých obyčajných ľudí". Jan Šafránek si tak mohol občas dovoliť vytvoriť v historizujúcom duchu väčšiu breughelovskú scénu, ašpirujúcu na metaforu globálnej spoločnosti. Táto tendencia u neho zosilnela na prelome tisícročia, ktoré symbolicky završovalo nekľudné dvadsiate storočie. K takým veľkým dobovým freskám patria napríklad obrazy ročných období, Oltár milénia, Európska svadba, Globálny triptych či Nesenie kríža. Snúbi sa v nich prítomnosť s početnými odkazmi k dejinám umenia. Pracuje sa tu s metódou obrazu v obraze i s citátmi z dobových moralít využívajúcich groteskné postupy. Svet umenia tu fúzuje so svetom ľudí. Zaznamenáva sa tu stav našej civilizácie.
