Jiří Kubový - Vo vzduchu
Termín: od 9.9.2011, 17:00 do 16.10.2011, 17:00 denne okrem pondelka
Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne v spolupráci s Galériou moderného umenia v Roudnici nad Labem (Česká republika) pripravila ojedinelú výstavnú prezentáciu, prostredníctvom ktorej sa trenčianskej verejnosti predstaví český výtvarník Jiří Kubový.
Jiří Kubový žijúcí v Ústí nad Labem je v susednej Českej republike známy ako neúnavný experimentátor a predstaviteľ umenia redukovaných foriem. V Trenčíne sa predstaví niekoľkými tvorivými intervenciami, aby tak zaujímavým a nevšedným spôsobom oživil výstavný priestor Galérie Miloša Alexandra Bazovského. Prostredníctvom dvoch tematických okruhov – „V atmosférickom priestore“ a „Absencia hmoty“ - sa môžeme zoznámiť s bohatým vývojom tvorivej činnosti svojrázneho umelca, ktorý by nemal byť v súvislosti s umením druhej polovice 20. storočia zanedbávaný.
Charakteristickými črtami tvorby autora, ktoré prepožičali tiež názov výstave, sú predovšetkým vzdušnosť, absencia hmoty a súhra minimálnych prostriedkov. Kým prvý okruh (V atmosférickom priestore) je stanovený podľa námetového kľúča, druhá časť výstavy (Absencia hmoty) zhŕňa zvlášť spoločné formálne výtvarné hľadisko. Oba tematické okruhy združujú diela z priebehu celého autorovho tvorivého obdobia. Nepredstavujú sa však v chronologickom slede, ale po dvojici či trojici v konfrontácii jednotlivých skúmaných problémov a motívov, ako sú vtáky, let, ľahkosť a tiaže, počasie, oblaky, zobrazenie vody, krajiny a iných krajinných motívov za pomoci redukovaných výtvarných foriem a minimálnych prostriedkov. Výstavný projekt dopĺňa okrem iného aj zaujímavé grafické poňatie priestoru a hudobný sprievod, ktorým autor nadväzuje na ranné intermediálne experimenty.
Jiří Kubový sa narodil 26. 5. 1950 v Moste. Prevažnú časť života pôsobí v Ústí nad Labem. Výtvarnej produkcii sa venuje ako samouk už od obdobia dospievania od konca šesťdesiatych rokov. Zvlášť v sedemdesiatych rokoch nadviazal styky s poprednými výtvarníkmi a teoretikmi umenia (Jiří Kolář, Ladislav Novák, Emil Juliš, Henrich Chalupecký, Jiří Valoch), ktorí mali na jeho ďalšie smerovanie výrazný vplyv. Najčastejšími námetmi sú krajiny, sopky, oblaky, vtáky, voda, more, kamene a tráva.
Kubový už v roku 1968 opustil cestu umelca, ktorého maliarske gesto končí s limitmi obrazovej plochy. Objavil pre seba silu nepravidelného formátu obrazu, ktorý navyše stále viac podriaďuje výraznej redukcii. Maliarsky potiahnutý povrch sa stáva skôr znakom či zhmotnenou kresbou. S využitím neobvykle formovaného obrazu súvisí tiež autorova slabosť pre experiment s netradičnými umeleckými prostriedkami. Popri klasickej technike oleja Kubový využíva hlavne maľbu na sololitovú dosku, povraz, drôt či drevené laty, svetlo, artefakty všedného života (reproduktory, kľúče, noviny). Tiež inšpiratívne zdroje vychádzajú z pestrej ponuky umeleckých tendencií, z ktorých však ani jednu neprijal za absolútnu doktrínu. Spomeňme v tejto súvislosti predovšetkým záujem o problematiku zrkadlenie, maľbu ohňom, zapojenie kinetického prvku, zvuku či svetla do diela, interdisciplinárnu prácu s textom, tendencie blízke minimalizmu, konceptuálnemu umeniu a inštalácii. Avšak aj cez tento bohatý umelecký presah autor považuje svoje práce primárne za obrazy. Ich prezentáciu podmieňuje preto bielou neutrálnou plochou, ktorá nepredstavuje iba pozadie, ale stáva sa dočasne súčasťou diela.