Jozef Hobor: Socha, Jaroslava Hoborová: Smaltované šperky
Termín: od 25.9.2015, 17:00 do 1.11.2015, 17:00 denne okrem pondelka
Spoločná výstava manželov Jozefa a Jaroslavy Hoborovcov predstavuje osobitú sochársku a šperkársku tvorbu umelcov po prvý raz v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Jozef Hobor sa pravidiel zúčastňuje všetkých kolektívnych prehliadok komornej sochárskej tvorby, ktoré trenčianska galéria pravidelne organizuje. Výnimočnosť jeho autorského prejavu spočíva v najjemnejšie prepracovaných finesách jeho umeleckého sochárskeho rukopisu. Zaujímajú ho ľudské príbehy i prírodné inšpirácie. Jaroslavu Hoborovú oslovil predovšetkým emailové šperky. Aj napriek zložitosti získavania tejto suroviny , závislosti na materiálnom a technickom vybavení si autorka zvolila túto techniku, ako hlavný spôsob vlastnej umeleckej výpovede. Čaro Hoborovej šperkov je poeticky zatavené do tajomných odkazov, signálov a symbolov presvedčivej a odvážnej autorkinej výpovede.
Jozef Hobor, akademický sochár sa narodil 19.3.1959 v Prešove. Študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave odbor kamenosochárstvo u prof. J. Gavulu (1974 - 1978) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave odbor reštaurovanie plastiky u prof. J. Poruboviča (1979 – 1985). V rokoch 1985 – 1994 pôsobil ako pedagóg na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave ako vedúci odboru kamenosochárstva. Od roku 1995 pedagogicky pôsobí na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Venuje sa sochárskej tvorbe z bronzu, kameňa, striebra a tvorbe šperkov. Žije a tvorí v Bratislave.
Hoborove sochy sú často zahalené do hravej formy a aj keď sa v nich odrážajú myšlienky postmoderného sochárstva, vždy čerpajú z oblasti klasického sochárskeho umenia. Osobitý autorský rukopis je inšpirovaný najmä krajinou a záujmom o archeológiu. Charakterizujú ho stély, sarkofágy, nadčasové archetypálne oltáre, pripomínajúce dávne kultové predmety ako odkazy ľudskej pominuteľnosti vo svete vesmírnej nekonečnosti. Výnimočnosť jeho autorského sochárskeho konceptu spočíva aj v schopnosti pretaviť predovšetkým do svojich komorných diel filozofickú metaforu vnímania skutočnosti cez duchovno - poetické paralely vlastného emocionálneho sveta. V jeho tvorbe sa často objavujú miniatúrne, architektonicky úsporne štylizované, rôzne skladané, z bronzu i striebra odlievané plastiky zvieracích i ženských figúr, raz v hravo prítulných, inokedy eroticky vyzývavých pózach. Vtipné názvy pridávajú jeho dielam ďalší rozmer ironicko - sarkastického pohľadu umelca, komentujúceho bežné zážitky všedných dní.
Samostatná výstava v Trenčíne po viac ako dvadsiatich rokoch (prvýkrát v GMAB vystavoval v roku 1992) sa pre autora stala príležitosťou predstaviť sériu najnovších veľkorozmerných, robustných, figurálnych i nefigurálnych plastík. Ich abstrahovaním a skladaním do charakteristických, geometricko - konštruktivistických blokov, kombinovaním bronzu, kovu i mramoru, umelec otvoril ďalšiu dimenziu svojho sochárskeho smerovania. Hoborov vyprofilovaný tvorivý program, neustále rozvíjaný o nové formy umeleckého hľadačstva, má svojou presvedčivosťou a osobitou poetikou dlhodobo pevné miesto v súčasnom slovenskom sochárskom priestore.
Jaroslava Hoborová sa narodila 28. 5. 1958 v Prahe. Vyštudovala na Univerzite J. A. Komenského v Trnave na Pedagogickej fakulte odbor slovenčina a výtvarná výchova u akad. sochára A. Viku a akad. maliara J. Trepáča (1976 – 1982). Od roku 1985 je členkou Združenia šperkárov „Aura“ a od roku 1986 je členkou Spolku slovenských výtvarníkov. Od roku 1998 pedagogicky pôsobí na Združenej odbornej škole drevárskej v Bratislave, odbor reštaurovanie a dizajn. Venuje sa tvorbe emailových šperkov (náhrdelníky, brošne, náušnice, spony), ktoré kombinuje s polodrahokamami a striebrom.
V inšpiratívnom a tvorivom sochárskom rodinnom zázemí sa Jaroslava Hoborová začala už od roku 1983 venovať tvorbe umeleckých šperkov. Oslovil ju predovšetkým email, ktorý je spracovateľný a tvarovateľný aj v obmedzujúcejších priestoroch domáceho komorného prostredia. I napriek zložitosti získavania tejto suroviny, v závislosti na materiálovom a technickom vybavení a často neistom výsledku, jej učaroval a zvolila si ho ako prevládajúci spôsob vlastnej umeleckej výpovede. Jej šperkom nechýba maliarska kultivovanosť a tvarovo nadčasová kompaktibilnosť. Ich čaro a fluidum je poeticky zatavené do tajomných odkazov, signálov a symbolov unikátnej autorkinej výpovede, do ktorej ukrýva svoje vnútorné prežívania, svoju fantáziu, svoje predstavy a sny. Inšpirujúc sa aj odkazom starovekých kultúr, do viacfarebnej štruktúry svojich šperkov vkladá polodrahokamy i striebro, čím podčiarkuje jedinečnosť a exkluzivitu jednotlivých artefaktov.
Na kolektívnych výstavách i samostatne autorka začala vystavovať už od roku 1985. Posledné roky sa prezentuje najčastejšie spolu s manželom, sochárom Jozefom Hoborom. Aj keď obaja sú prirodzene spätí dlhoročným inšpiratívnym partnerským prostredím, majú rozdielne videnie sveta, ktoré programovo vnášajú do svojich objektov.
Spoločná prezentácia ponúka autorsky presvedčivé, viacdimenzionálne predstavenie obidvoch umelcov, keď hutné sochy Jozefa Hobora zjemňujú farebnou a subtílnou poetikou pôsobivé šperky Jaroslavy Hoborovej vo vzájomnej, kompozične harmonickej inštalácii.
