Ľudovít Bránsky - Metamorfózy Trenčína a krajiny
Termín: od 25.1.2018, 17:00 do 4.3.2018, 17:00
Ľudovít Bránsky, akademický maliar,
narodil sa 24. 1. 1918 v Bošáci. Od r. 1939 študoval na výtvarnom oddelení SVŠT v Bratislave. Bol žiakom prof. G. Mallého, J. Mudrocha, E. Lehockého, M. Schurmanna, V. Droppu a sochárov J. Koniarka a J. Kostku. Po absolvovaní školy pôsobil do roku 1956 ako stredoškolský profesor výtvarnej výchovy na Gymnáziu v Trenčíne. Spolu s trenčianskou maliarkou Irenou Slavinskou sa stal formujúcou osobnosťou mladej, neskôr významnej generačnej vlny trenčianskych výtvarných umelcov (R. Moško, S. Abel, J. Fizel...). Stál aj pri rozvoji neprofesionálneho výtvarného umenia. Úspešne viedol amatérske výtvarné krúžky v Trenčíne a v Dubnici nad Váhom. Svoje diela vystavoval na mnohých samostatných aj kolektívnych výstavách.
Ľudovít Bránsky bol všestranným autorom, maľoval krajiny, portréty, zátišia, kytice. Venoval sa olejomaľbe, grafike, kresbe, akvarelu i pastelu. Svoje kresby často koloroval. Spolu s pastelom a akvarelom ich používal predovšetkým pri svojej figurálnej tvorbe, ktorou sa zaoberal najmä v tvorivých začiatkoch po absolvovaní štúdií v rokoch 1944-46.
Ale Ľudovít Bránsky sa venoval predovšetkým krajinomaľbe. V nej dominovala uvoľnenosť a spontánnosť, v súznení s tvarovo i farebne expresívnym, pastóznym maliarskym prejavom. Aj popri častých premenách farebného ladenia, zostalo Bránskeho impresionisticky podfarbené realistické dielo poetickou metamorfózou prírody a krajiny. Okrem okolia svojej rodnej Bošáce maľoval predovšetkým Trenčín ale v jeho tvorbe nájdeme zaznamenané aj iné svojrázne lokality Slovenska. Nelákali ho však typické scenérie, dávno stvárnené na mnohoraký spôsob. Snažil sa zachytiť svojrázny kolorit predmestských uličiek a skrytých zákutí. Priťahovala ho najmä zimná krajina, ktorá mu umožňovala zobraziť staré známe miesta v novej, nečakanej podobe.
Dielo Ľudovíta Bránskeho sa nemohlo naplno rozvinúť, pretože tragicky zahynul len ako 41 ročný umelec pri autonehode v Mníchovej Lehote 27. mája 1959.