OBRAZ AKO TOPOGRAFIA KRAJINY

Termín: od 20.7.2023 do 9.9.2023

TOPOGRAFIA KRAJINY

Galéria Miloša Alexandra Bazovského, Trenčín

Vernisáž výstavy: 20. 7. 2023 o 17:00 h

Trvanie výstavy: 20. 7. 2023 - 9. 9. 2023

Koncepcia výstavy: Palo Macho

Kurátori výstavy: Palo Macho, Elena Porubänová

Kurátorky za FBAUP, Portugalsko: Teresa Almeida, Daniela Ribeiro

Architekt výstavy: Marcel Benčík

Vystavujúci autori a autorky:

Žofia Dubová, Zuzana Gállyová, Jana Hojstričová, Rastislav Hlocký, Paulína Chrenková, Martin Jurík, Lucia Kupcová, Dávid Kurinec, Kristína Ligačová, Palo Macho, Dajana Marcinková, Daniel Matula, Ján Mýtny ml., Katarína Pozorová, Pavlína Pšenicová, Bernadett Sláviková, Jakub Sojka, Richard Szabados, Anna Zbořilová

The Faculty of Fine Arts of the University of Porto (FBAUP), Portugal

Teresa Almeida, Cristiana Macedo, Andreia Pereira, Cassandra Pereira, Daniela Pinheiro, Ana Sofia Ribeiro, Daniela Ribeiro, Giulia Yoshimura

Výstava Topografia krajiny je po výstavách Vidieť, vedieť, maľovať (Galéria Médium, 2017, Boda Glassbruk, 2019), New Glass Folder (Oravská galéria, 2019) a Obrazy zachytené na skle (Hempel Glasmuseet, 2019) štvrtou výstavou zameranou na prezentáciu obrazu na skle.

Z pozície médií môžeme hovoriť o kresbe, maľbe a fotografii na skle. Podmienky pre obrazové výstupy sú podporované koncepciou odborného predmetu Maliarske a dekoratívne techniky na sklo na VŠVU od roku 2012.

Na výstave sú prezentovaní pedagógovia, absolventi, študenti a študentky zo skla, intermédií, grafiky, maľby, reštaurovania a fotografie na VŠVU v Bratislave a pedagogičky a študenti z The Faculty of Fine Arts of the University of Porto (FBAUP), Portugalsko.

V roku 2022 sa uskutočnil Workshop maliarskych sklárskych techník na Univerzite v Porte, PT (Palo Macho, Žofia Dubová) a Workshop lithyalinu a sklárskych lazúr v Novom Bore, CZ (Palo Macho, Václav Kuželka - Glassbor CZ). Výsledky workshopov tvoria súčasť výstavy.

Zámerom odborného predmetu na VŠVU je vnímať maľbu na sklo v kontexte súčasného vizuálneho umenia prostredníctvom subjektívneho zobrazovania autonómnych tém. Laborovanie s obrazom, smerujúce ku klasickým, okrajovým a experimentálnym technikám, mobilizuje myslenie a generuje nielen nové technologické spôsoby, ale aj nové spôsoby zobrazovania.

Krajina je časťou zemského povrchu s jej objektmi. Krajina je aj neexistujúca časť zemského aj mimozemského povrchu. Vnímanie a zaznamenávanie krajiny nesie mnoho znakov subjektívnosti, ktoré súvisia s individualitou vnímateľa. Problematika obrazu krajiny je spojená nielen s ľudským vnímaním, s jeho subjektivitou, ale následne s estetikými kritériami. Aj keď preferencia jednotlivých častí krajiny alebo zdôrazňovanie istých aspektov

potláčajú alebo vyzdvihujú iné časti z celku, v konečnom dôsledku ich výskum prispieva k objektivizovaniu poznania. Fotografia sa v určitej etape chápala ako jeden z nástrojov objektivizácie a stala sa dokumentačným prostriedkom prezentácie vizuálnej stránky krajiny. Takto alebo podobne by sme mohli definovať princípy nielen vnímania, ale aj zobrazovania krajiny. Názov výstavy Topografia krajiny hovorí o forme reliéfu, farebnosti, o svetle a štruktúre, o objeme, o priestore aj o individuálnom autorskom prístupe k tejto téme, ako východzí moment pre jej zobrazovanie alebo v kontexte abstraktného obrazu.

Nesledujeme kauzálne vzťahy v krajine, ale vzťahy založené na intenzitách a na asociačných súvislostiach. Tieto krajiny sú možno svojim zobrazovaním odtrhnuté od naratívnych krajino-obrazov, ktoré poznáme, ale vnímajme to ako výhodu. Myslime obrazom a skúmajme vrstevnatú štruktúru zobrazovania prostredníctvom intermediálneho prístupu. Nie všetko je krajina, ale krajina je všade.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

(2020-2023)
Vo svojej tvorbe sa zaoberám predovšetkým maľbou a témou krajiny, pri ktorej
je veľmi dôležitý osobný pobyt v nej - s cieľom porozumieť a ďalej spracovávať
na plátne, skle či na papieri. Rovnako dôležitý je pre mňa aj spôsob
konštruovania obrazov, zaujíma ma ako vzniká obraz-maľba. Proces vzniku
obrazu rozoberám na jednotlivé fázy či vrstvy. Skúmam možnosti vstupu do
týchto procesov, čo mi v konečnom dôsledku umožňuje ovplyvniť výsledok,
teda to, ako obraz bude vyzeraťa o čom všetkom bude hovoriť. Často pracujem
s rôznymi materiálmi a ich kombináciami, najmä s plátnom, papierom,
textíliami a v neposlednom rade aj so sklom Žofia Dubová (1991)

Manipulácia bubliny (2022)
Krajina je pre mňa ako kniha. Všetci vidíme a čítame ten istý príbeh, no každý z
nás naň nahliada inak. Niekto si z neho vyberie len určitú časť, iný pracuje s
celkom, ďalší hľadá podobnosti a spojitosti v rôznych odvetviach, žánroch.
Hovorí sa, že ľudia majú tendenciu pozorovať svoje prostredie na základe
záujmov, vedomostí a skúseností, ktoré sú im vlastné. Preto sa snažím
rozširovať svoje pole poznania. Chcem aby krajina, s ktorou pracujem, v
podstate stojaca na jednom základe, nadobúdala nové perspektívy.
Zuzana Gállyová (2000)

Bez názvu (2023)
Pomocou vlastných symbolov som vykreslil a zadefinoval pocity a emócie,
ktoré dostali konkrétny tvar. Každý jeden symbol, ťah, maliarsky úkon ktorý
vidíme na týchto sklách, vyjadruje zhluk konkrétnych pocitov, zvukov,
pohybov, objektov. Každý zo symbolov má svoju osobitnú vibráciu a ojedinelý
význam. Ako autor viem takto pracovať s priestorom ktorý je daný mojím
zmyslom. Tým ako sa premaľovávam určitými disciplínami, tak sa mi otvárajú
nové obzory a  možnosti ako uchopiť maliarsky, videný alebo myslený objekt.
Na maľbe skla je fascinujúca nekonečnosť kompozičných variácií.
Rastislav Hlocký (1999)

Expozícia (2021)       
Objekty sa opierajú o chápanie slova expozícia vo fotografickej praxi, ale aj
o prírodné disciplíny, ktoré počítajú s rôznymi formami expozície, vystaveniami
sa čomusi, čo bádateľ skúma, preveruje, alebo vyhodnocuje. Slová expozícia
a lokalita sú vzájomne previazané a pod lokalitou prírodovedci chápu nálezisko
vzácnych biotopov, fosílií, rastlín, či živočíchov.
Muzeálna kultúra, ale aj historicko-fotografický kontext sa stávajú základom
pre reaktualizácie tohto kontextu a spolu s experimentovaním prinášajú celkom
špecifickú podobu umeleckého procesu v rámci inštalácie, ale aj záujem  o rolu
estetiky v kontexte vedy. Interpretácia, kontext, experiment – to všetko je
základný rukopis.
Mnohé artefakty uložené v zbierkach prírodovedných múzeí sú dokladom
minulého života na našej planéte v čase klimatických zmien, ekologických
problémov, vymierania mnohých rastlín a živočíchov sa priestor na našej
planéte permanentne zmenšuje. Zbierky múzeí budú možno jedinou lokalitou,
kde budeme môcť študovať prírodu z čias ešte pred antropocénom.

Jana Hojstričová (1972)

Súvislosti prídu na konci (2019)
Priestorová inštalácia je zachytením fotografického obrazu, experimentáciou
toho, čo sa deje na horizontálnych plochách prostredníctvom matnice, svetla a
tieňa.
Horizontálne plochy vytvárajú objem umocnený optickými šošovkami.
Vertikálne sklenené kruhy definujú priestor. Tiene konkrétnych objektov sa
abstrahujú na premietacie plochy. Šošovky zanechávajú stopu na citlivej
vrstve papiera.
Prostredníctvom fotografie, transparentného skla, kovovej konštrukcie v
zmysle aparátu a pohybu svetla vytvárame viacvýznamový priestorový príbeh
obrazu, definovaný spoločnou štruktúrou transparentného média, svetla a
času.
Jana Hojstričová & Palo Macho

Vták atak (2019)
Sedím na konári.
Je mi zle.
Kedy to pominie.
Nespi tu líška, krehká, zlatá.
Už viem, čo Ťa čaká...
Paula Chrenková (1976)

Rehabilitácie (2021)
Venujem sa hlavne inštaláciii a objektu, resp. objektom a vzťahom medzi nimi.
Tematicky sa zaujímam hlavne o sociálne témy a témy spojené s vnímaním a
pamäťou.
Martin Jurík (1998)

Rozpad času (2023) 
Z prítomnosti sa postupne stávajú len body na nekončiacich priamkách.
Žiadny rozpad ani koniec nie je zbytočný. 
Lucia Kupcová (1994)

Obrazovky (2023)
Diela pracujú s estetikou a formou starých CRT obrazoviek. Tvar pripomína pri
rôzny konšteláciách a nakloneniach buď sklenenú vázu alebo sklenenú časť
rozmontovaného televízneho prijímača. Vo forme sklenenej vázy sa odlišuje od
klasického tvaru rotačným hrdlom plynule prechádzajúcim do kubickej
podstavy. Vo forme obrazovky je odlišné  pretiahnutie zúženého zakončenia.
Farebnosť a motívy týchto objektov vytvorené klasickými sklárskymi
technikami maľby sa napájajú na televíznu estetiku - zahltenosť farbami, rýchle
striedanie obrazov a informácii. Podobne ako televízny prijímač bol schopný
deformovať určitým smerom videnia a vnímanie človeka tak aj objekty ním
inšpirované sú určitým spôsobom deformované.
Dávid Kurinec (1990)

Odtlačok krajiny (2023)
V diele sa venujem dlhodobému skúmaniu záznamu krajiny, jej členitosti,
štruktúre a fragmentárnosti. Fotografickou technikou
kyanotypie zachytávam obraz krajiny – miesta a prenášam ho na sklenenú
textíliu. Vznikajuca maľba svetlom na tkanine je záznamom pamäte miesta
a predstavuje topografický fragment, v ktorom je krajina zachytená v odtlačku. 
Kristína Ligačová (1995)

Z cyklu: Iris (2023)
Zobrazujem princípy priestoru prostredníctvom abstraktnej maľby, v ktorých je
človek dôležitý ako súčasť celého systému a jednoty.
S princípom nedopovedania pracujem v textoch, aj v obrazoch. Zachovávam si
pocit, že všetko je možné a zároveň si stanovujemm hranice. Pracujem v

cykloch, vo vrstvách, s variantami. Maľba je výskum. Nehľadám jediné
riešenie, hľadám riešenia.
Palo Macho (1965)

Obrazové vrstvy (2022)
Abstraktné je rovnako dôležité ako konkrétne. Oboje podporuje slobodu a má
svoj poriadok.
Moja práca emócie vyvoláva , ale nezobrazuje.
Palo Macho (1965)

Between the lines (2022)
Čiarky ako vyrovnávací mechanizmus.
Sklá metaforicky zobrazujú dni - nepokreslené, priehľadné a bez zásahu, cez
ktoré sa postupným pridávaním čiarok nedá vidieť úplne. Obraz je nejasný
a zásah trvalý.
Subtílnosť prístupu sa dopĺňa s vrstvením a množením čiarok, pričom dôraz je
kladený na intimitu tohto gesta a jeho línií.
Dajana Marcinková (1999)

Vreckovky (2022)
Inštalácia Vreckovky vizualizuje môj postoj k sexuálnemu zážitku. Či sa jedná
o presexovaný čas, alebo o súkromnú chvíľu sám so sebou, pri ktorej
fantazírujem po čom túžim. Samozrejme je v hre aj biologická potreba.
Spomenuté zážitky po sebe zanechávajú triviálny predmet. Tento objekt
tranasformujem prostredníctvom technológií na umelecké dielo. Rozhodol som
sa ho uschovať v sklenej priehľadnej vitríne. Nie na obdiv publiku, ale ako
manifest lásky k sebe samému.
„Je sex nemravný? Len ak sa robí poriadne.“ —  Woody Allen
Daniel Matula (1973)

Efemérne toky (2023)
Tok rozlievanej fotografickej emulzie tuhne na povrchu skla, tuhnutie
pretaveného tabuľového skla, alebo zachytenie neopakovateľného momentu
fotografiou. Tieto materiálové zastavenia sú v dielach priestorom pre
kontempláciu širokej škály dynamiky krajiny. Od cyklických tokov, až po
zdanlivo nehybnú topografiu krajiny. Zastavenia poodhaľujú skrýtý pohyb,

priestor vnútornej transformácie. Samotný proces tvorby má svoj meniaci sa
pohyb od aktívnej transformácii a pasívnej kontemplácii k aktívnej
kontemplácii a pasívnej transformácii.
Ján Mýtny ml. (1991)

Kabát (2021)
Drapéria ako mikrosvet záhybov, tieňov, štruktúr.
Kabát ako záhyb v priestore.
Mikrosvet, makrosvet.
Krajina ako priestor.
Krajina ako priestor absurdných javov.
Priestor ako všetko, ako nič.
Priestor vapĺňame aj my.
Sme my absurdi?
Kabát ako záznam ľudskosti.
Katarína Pozorová (1986)

Systém – Emil (2021)
Pro mé práce hledám inspiraci obvykle v architektuře a přírodě která nás
obklopuje. Hledám prvky, okamžiky, které mě osloví a já je poté mohu přenést
do skla. Krajina není jen o pohledu na ní, ale je také o pocitech a vzpomínkách,
které v ní nacházíme, stejně tak vnímám sklo.
Inspirací se stala kubistická lampa od architekta Emila Králíčka. Tato lampa je
tvořena z komolých jehlanů doplněné o kovovou lucernu. Objekt je tedy tvořen
zkosenými jehlany, jež jsou hlavním prvkem lampy, které jsou horizontálně
uchycené do kovového bloku. Blok je vertikální, aby doplňoval horizontální
skleněnou část objektu a nahrazoval vertikálu původní lampy. Objekt je dále
doplněn malbami krajiny.
Pavla Pšenicová (2001)

Krajina (2023)
V pohledech na krajiny mě inspiruje jejich rozličnosti a „chaos“, ale i přesto
mezi nimi hledám určitou spojnici. Vlastně si hledám svou dokonalou krajinu,
kterou si poskládám jako puzzle. Malby krajiny jsou abstraktní, stejně jako
pocity, které v ní nacházím.
Pavla Pšenicová (2001)

Invazívne priestory (2023)
Táto séria sklenených malieb skúma zložitý vzťah medzi inváznymi rastlinami a

ich novým životným prostredím, vrátane ich schopnosti aklimatizovať sa, žiť v
symbióze s inými organizmami alebo potláčať pôvodné druhy rastlín. Kruhy a
kruhové plochy predstavujú rôzne fázy cesty rastlín, od ich prvého introdukcie
až po ich konečné integrovanie do ekosystému, a kontrolné opatrenia, ktoré sa
často používajú na obmedzenie jej šírenia.

Berandett Sláviková (2002)

Vodný vír (2021)
Cieľom mojej tvorby bolo zachytenie vody. Následne som sa na ňu pozeral ako
na nevyhnutnú súčasť prírody, krajiny, ale aj pre život ako taký.Voda je jeden z
elementárnych symbolov. Na jednej strane oživuje a zúrodňuje a na druhej
strane prináša deštrukciu a zánik. Voda okrem toho vyjadruje aj kľud, pokoj,
teda niečo, čo je tiché, kľudné a statické, ale aj naopak svojou silou a prúdmi
pôsobí dynamicky.
Jakub Sojka (1998)

(2017-2023)
Do týchto romantických zátiší či krajiniek vkladám nový prvok: komix. 
Pracujem s kolážou, kde sa nesúrodé prvky súvisle prepájajú v jednom výjave. 
Mojím zámerom bolo prepojiť "umenie" (myslené ako gýč) minulosti so
súčasnými prvkami a vytvoriť medzi nimi paralelu, čím sa tieto obrazy stávajú
niečím iným ako umením minulým a súčasným. Stávajú sa obojím zároveň.
Richard Szabados (1990)

Gesto a Skica (2023)
Práce jsou vytvářeny intuitivně v daném okamžiku realizace. U obou děl pracuji
s linkou, která se mění s ohledem na odlišné médium, s kterým zrovna pracuji.
Jak kresba, tak skleněné objekty tvoří jeden harmonický celek, jenž na sebe
navazuje. Jde o znázornění volnosti a záměrně neovládat materiál,  ale dodat
mu lehkost a podpořit jeho vlastnosti.
Anna Zbořilová (2000)