Robert Szittay: Anatómia ľudskosti
Termín: od 10.2.2012, 17:00 do 25.3.2012, 17:00 denne okrem pondelka
Galéria Miloša Alexandra Bazovského pripravuje v spolupráci s Oravskou galériou v Dolnom Kubíne samostatnú výstavu pozoruhodných sochárskych diel mladého umelca Roberta Szittaya. Výstavu pod názvom „Anatómia ľudskosti“ otvorí a kurátorsky pripraví riaditeľka Oravskej galérie Eva Ľuptáková. Bratislavský sochár Robert Szittay (1972) patrí k umelcom, ktorí si pri formulácii svojho autorského programu zvolili cestu figurácie a svoju osobnú výpoveď definujú prostredníctvom ľudského tela. Jeho tvorba reflektuje tradíciu slovenského a v širšom kontexte európskeho figuratívneho sochárstva a kontinuitne nadväzuje na umelecké myslenie prelomu milénií. V rokoch 1993 – 2001 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Jozefa Jankoviča. V roku 1998 absolvoval stáž na Akadémii výtvarných umení v Prahe, u prof. Karla Nepraša. Pravidelne vystavuje na kolektívnych výstavách na Slovensku a v zahraničí. Samostatne vystavoval v Bratislave (2010), v Dolnom Kubíne (Oravská galéria, 2011) a v Prešove (Šarišská galéria, 2011). Robert Szittay si vytvoril a rozvíja vlastný model tvorby, v ktorom je od jej začiatkov primárne stredobodom záujmu človek. Jeho autorská stratégia, založená na expresívnom uchopení ľudskej figúry, je blízka aktuálnym figuratívnym trendom súčasného svetového sochárstva, orientovaným na témy identity, tela, telesnosti a intimity. Na pozadí naturalisticky stvárneného ľudského tela skúma človeka, ktorý je determinovaný svojou biologickou podstatou, nie však obmedzovaný v duchovnej rovine. Jeho nahota spája v sebe dva protichodné aspekty – zraniteľnosť aj silu. Aj keď je ľudské telo Szittayovou nosnou témou, nejde mu o vyjadrenie bezprostredného senzuálneho zážitku, ale skôr o sebaironický komentár a budovanie vlastného konceptu osobnej mytológie. Do jeho tvorby sa premietajú aj širšie univerzálne témy vzťahov, sexuality, viery, smrteľnosti a ďalšie témy, odrážajúce zložitosť ľudskej existencie, popretkávanú túžbami a frustráciami každého jednotlivca.
Pri tvorbe sôch autor využíva nové i tradičné technológie a výtvarné materiály - sklolaminát, včelí vosk, bronz, sadru, kameň, betón a drevo. Dôraz kladie aj na farebnú povrchovú úpravu, ktorá sa stáva nositeľom významov.
Pre tvorbu Roberta Szittaya je príznačná bravúrna modelácia, dramatickosť a vypätosť sochárskej formy, založenej na deformácii a fragmentarizácii tvarov, literárne filiácie a zmysel pre líniu, ktorý sa uplatňuje nielen v sochárstve, ale aj v kresbe. Kresbu pritom autor rozvíja ako svojbytné výtvarné médium.
Rozsiahla samostatná výstava mladého umelca je výsledkom vyhraneného výtvarného názoru, obdivuhodného tvorivého nasadenia a predovšetkým systematického umeleckého vývoja.