Igor Kitzberger - sochy
Termín: od 8.7.2011, 17:00 do 4.9.2011, 17:00 denne okrem pondelka
Sochár aj kováč, duch rovnako imaginatívny ako dokonalý remeselník, ustavične pracujúci a nikdy nie spokojný, objavil tvárne vlastnosti kovu a dal tomuto materiálu vysoký cieľ a zvláštnu noblesu. U Igora Kitzbergera sa sochárske umenie snúbi s rodovou kováčskou tradíciou, takže väčšina jeho skulptúr vzniká kombináciou rôznych sochárskych a kováčskych postupov a technológií.
Rozptyl práce Igora Kitzbergera je obdivuhodný. Rozmerné kompozície i drobné miniatúrne plastiky nie nepodobné šperkom rozvíja k nedostižnému majstrovstvu. Vymýšľa, čaruje, kuje a žíha, tvorí jedinečný originál. Osamelý a experimentujúci, aj to je osud prvolezcov, ktorí sú poháňaní zvedavosťou dovidieť za hranicu možností.
Od počiatku 90. rokov minulého storočia, kedy dokončil štúdium na vysokej škole sa Kitzbergerovo dielo rozvíjalo v široko plynulom programe, vnútorne späté s významovou tvorivou logikou. Výsledkom jeho výtvarného snaženia sú jedinečné expresívne ponímané bronzové alebo oceľové plastiky.
Už vo svojej diplomovej práci sa stretáva so svojím veľkým námetom, s nesmierne inšpirujúcou postavou Jana Amosa Komenského. Komenskému ako nekonečnému zdroju vzdelanosti, ľudskosti aj prostoty a citu vzdáva hold a pokúša sa analyzovať vnútornú podstatu osobnosti i jeho miesto v dejinách. Kitzbergerovo skutočné a hlboké štúdium života, názorov i diela učiteľa národov akoby poukazovalo na zodpovedný prístup autora k zvolenej téme, ktorá sa tiahne celým jeho nasledujúcim dielom. Práve premýšľavosť, dokonalá analýza témy, hľadanie súvislostí a údiv pred novo sa otvárajúcimi zázrakmi poznania charakterizujú sochárovu tvorbu. 
Voľbu umelcových námetov dosť jednoznačne určuje figurálna tvorba. Významné osobnosti, ale tiež city, úkazy a deje stvárňuje pomocou emotívne podaných postáv v silnom výraze, či symbolicky chápaných gestách. Raz prechádza z naturalistickej formy do abstraktnej, raz z hutnej a masívnej formy do lineárnej, vpisujúcej sa do priestoru s elegantnou fantáziou. Občas siahne do živočíšnej ríše, obmieňa kreácie a znaky, z ktorých sa zavše vynárajú antropomorfné figúry, sotva menej vybájené ako pravdivé.
Jednotlivci, či zhluky rozmanitých figúr, spoločenstvo komediantov, hercov, hudobníkov, pierotov a šaškov sú námety ku ktorým sa neustále vracia. Vo svojej hlučnosti, patetickosti gest vytvárajú príležitosti pre nespočetné variácie. Osamotené figúry i celé skupiny zomknuté ako jedno telo žijú svoj osobitý, sochárom vdýchnutý život.
Pohyb je to, čo Kitzbergera fascinuje. Je to energia sršiaca do priestoru, ale tiež energia sústredená v bytosti, vyčkávajúca v pozícii chvíľkového spočinutia. Ide mu o pohyb dominujúci výrazu tela. S pohybom figúr sa autor zmocňuje ich telesných proporcií ad absurdum. Ostré vybočené kĺby, kŕčovito pokrivené prsty, hmota tela vtiahnutá do seba, vypätosť do krajnosti, výrazové prostriedky vybičované do hraničných možností. Vlastne celá pohybová kompozícia smeruje k odovzdaniu jednoznačného a konečného posolstva. 
Kitzbergerove sochy majú v sebe kus zvláštnej mýtickej zvesti, ktorú nedokážeme zaradiť. Skulptúry prebúdzajú našu zvedavosť. Dotýkame sa tušeného, ich zmysel je nám však často záhadou. Obdivujeme a s pokorou prijímame sochárovu neutíchajúcu kreativitu, ten svet podivuhodnej umelcovej fantázie, ktorý zrodil v jeho mysli, všetky tie úžasné bytosti zo sveta komédie dell´arte, hudby, tanca alebo ako on nazýva „ z divadla veškerenstva věcí“.
