Ján Halaša: Fotografie
Termín: od 21.10.2011, 17:00 do 4.12.2011, 17:00 denne okrem pondelka
Umelecký fotograf, publicista a lekárnik Ján Halaša, ktorý patrí k hlavným predstaviteľom slovenskej amatérskej medzivojnovej a povojnovej fotografie. Svojím pozoruhodným fotografickým dielom a najmä pozitívnym životným postojom, zanechal v Trenčíne trvalú stopu.
Viac ako polstoročie fotografoval a zaznamenával dnes už dávno zabudnutý dobový kolorit slovenskej krajiny, ale nezameniteľný obraz zanechal predovšetkým v lyrickom zobrazení prírody a vidieckeho života v trenčianskom kraji a jeho okolí.
Vytvoril básnivý obraz až impresionisticky rozostrených krajinárskych a žánrových fotografií s motívmi starých ľudí a detí, často so sociálne – kritickým nábojom, ale aj prežiarený láskavým porozumením.
Tieto, často v mäkkom splývavom svetle komponované čiernobiele fotografie, sú jedinečné silou emocionálneho a úprimného záujmu autora o slovenskú krajinu a život ľudí na vidieku, žijúcich s ňou v harmónii a symbióze.
Pri pohľade na Halašove fotografie sa vybavujú spomienky na zážitky z ciest po zaujímavých slovenských lokalitách a pozoruhodných prírodných krásach a úkazoch. V jeho tvorbe nájdeme žánrové výjavy, etnograficky zvláštne oblasti aj s ich obyvateľmi, ľudové obydlia, zvyky, kroje, jaskyniarske scenérie.
Vystavený súbor prezentuje diela od konca 20-tych rokov až po druhú polovicu 60-tych rokov 20. storočia, teda približuje takmer päťdesiat rokov tvorby vitálneho umelca, ktorý prežil svoj život s optimizmom a svojským humorom.
Samotná výstava dokumentuje krásy letnej i zimnej slovenskej krajiny, ale predovšetkým prírodné scenérie Trenčína, najmä poetickú atmosféru neďalekých sihotí v okolí rieky Váh. Pôsobivý je aj jeho pohľad na beckovský a trenčiansky hrad. Najemotívnejšie však pôsobia zábery zo života na vidieku v rázovitých obciach Horná Súča, Vršatecké Podhradie, Zliechov, či Čičmany z 30-tych a 40-tych rokov minulého storočia. Tu v plnom porozumení a citovom zaujatí zaznamenával všedný, sviatočný i zbožný život dedinského obyvateľstva a prostredníctvom nesmierne citlivých záberov vytvoril oslavu detstva a jeho bezstarostných hier, krásu mladosti, vrúcnosť materstva a napokon múdrosť staroby. Na malom priestore tak skomponoval humanistickú apoteózu života človeka, od počiatku po koniec, od svitania po súmrak.
Svojím sociálnym cítením a poetickým vzťahom k slovenskému vidieku, mal tak blízko aj k významným slovenským fotografom Pavlovi Socháňovi a Karolovi Plickovi. V jeho tvorbe sa objavovali aj metaforické fotografické kompozície s filozofickým podtextom: Osamelý, 1933; Starosť kráča nad radosťou, 1938; Aj staroba pozná úsmev, 1942...
Halašove dielo nadčasovým a zároveň citovo motivovaným záujmom o slovenský vidiecky ľud a slovenskú krajinu, s vysokou náročnosťou na emocionálno – impresívny výraz, predstavuje závažné ohnivko vo vývine slovenskej fotografie a reprezentuje originálny prínos do našej národnej kultúry.
Zámerom Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne, ktorá má vo svojich zbierkach viac ako 100 Halašových umelecky hodnotných fotografií, je priblížiť verejnosti tvorbu tohto známeho fotografa a zároveň významného kultúrneho predstaviteľa trenčianskeho regiónu.
Umelecký fotograf, publicista a lekárnik Ján Halaša sa narodil 9.októbra v roku 1893 v Martine. Farmáciu začal študovať v Budapešti, no keďže bol povolaný bojovať na front v 1. svetovej vojne, štúdiá dokončil až po jej skončení na Karlovej univerzite v Prahe (1919). Z frontu pochádzalo aj jeho veľmi dobré priateľstvo s trenčianskym maliarom Hugom Grossom. Ako magister farmácie začal po štúdiách pôsobiť v Martine, neskôr aj v Trenčíne, kam sa v roku 1920 presťahoval. V roku 1922 sa stal spolumajiteľom lekárne „Ku svätému Duchu“, sídliacej v budove bývalého piaristického kláštora. Po jej znárodnení v roku 1950, zostal aj naďalej pracovať ako lekárnik až do roku 1956. Potom, až do roku 1972, pôsobil ako fotograf v Trenčianskom múzeu. Bol spoluzakladateľom trenčianskej fotoskupiny Klub slovenských turistov a lyžiarov, ktorá položila základy amatérskeho fotografovania v Trenčíne. Fotografickej tvorbe sa venoval od 20. rokov 20.storočia a zostal jej verný až do vysokého veku. V umelecky pôsobivých fotografiách zmapoval vtedajší kolorit rázovitých obcí i krajiny predovšetkým okolia Trenčína, Nového Mesta nad Váhom, Dubnice nad Váhom. Ako priekopník slovenskej turistiky a vysokohorského športu spájal turistiku s fotografiou. Postupne zostavil obrázkový zemepis horských oblastí Liptova, Oravy a Turca. Bol autorom viacerých fotografických publikácií o Slovensku (Demänová, Hore Váhom dolu Váhom, Turisticky významné hrady Slovenska, Najkrajšie doliny Slovenska, Trenčianske Teplice). Ako fotograf a publicista bol stálym prispievateľom do časopisu Krásy Slovenska.
Vystavoval na spoločných výstavách na Slovensku i v zahraničí (Španielsko, Maďarsko, Holandsko, Švajčiarsko, Argentína, India, USA). Samostatne vystavoval v Bratislave, 1970, v Kragujevaci v Juhoslávii, 1971, v Brne, 1973 a v Trenčíne, 1971, 1979-Galéria M. A. Bazovského), 1993, 2003 ( jubilejné výstavy v Trenčianskom múzeu keď už bolo jeho dielo a život uzatvorené). Za svoju tvorbu získal niekoľko významných ocenení. Už v roku 1943 získal zlatú medailu na celoslovenskej výstave v Bratislave. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave, v Moravskej galérii v Brne, v Trenčianskom múzeu a v Galérii M. A. Bazovského v Trenčíne. Ján Halaša zomrel 12. októbra 1981 v Trenčíne, kde je aj pochovaný.
